Slovenka Zuzana Hlinková (21) študuje a pracuje v Londýne. Včera len tesne unikla výbuchu. Pri ceste do práce totiž "dobehla" jednu z vlakových súprav, kým v tej, ktorá prišla hneď za ňou, vybuchla nálož.
"Bola som v parku nad stanicou, keď nastal hrozný výbuch, potom bolo asi päť sekúnd ticho a odrazu som začula hrozný krik. Kričiaci ľudia začali vybiehať zo stanice metra, tak som bežala aj ja," povedala.
Bola svedkom explózie okolo štvrť na desať ráno, keď stála len niekoľko desiatok metrov od stanice Aldgate East. "Mala som obrovské šťastie," povedala.
Na miesto hneď prišli hasiči a vojaci. "Nikto nevedel, čo sa stalo. Potom som hovorila s jednou ženou, ktorá videla autobus, čo explodoval."
Celé mesto sa zastavilo. V reštaurácii, kde si zarába na štúdium, boli za celý deň iba dvaja zákazníci.
Vo vlaku, ktorý vybuchol, bola aj jej kolegyňa z práce, ale mala šťastie. Sedela v poslednom vozni a nič sa jej nestalo. Vybuchli prvé dva.
"Ak by som prišla na stanicu o 15 minút skôr, bola by som práve v podzemí, keď to vybuchlo," opisuje svoje šťastie v nešťastí Martina Pozdechová. Žije tam rok, predtým bola asi štyri roky v Írsku. "Keď som prichádzala na stanicu Aldgate, všimla som si, že pred ňou sedí asi desať ľudí, ktorí mali čierne tváre, ruky a držali si hlavy," povedala.
V tom istom čase, teda pár minút pred deviatou, už tam vraj prichádzali hasiči a policajné autá. "Krátko nato som si všimla, že niečo zakrývajú zelenou plachtou, ale nevidela som čo," dodala.
Rozrušeným hlasom povedala, že "prvé, čo som urobila, keď som videla tú hrôzu, tých zranených ľudí, zavolala som priateľovi a plakala som".
Martina pracuje ako architektka vo firme, ktorá sa venuje renovácii pamiatok. "Keď som prišla do firmy, volali nám šéfovia, aby sme zrušili všetky mítingy," povedala. Podľa nej informácia rýchlo obletela svet, lebo kolegom z Austrálie či Pakistanu volali ich príbuzní, či sú v poriadku.
Blízko centra sa v autobuse viezla Andrea Krpelanová, ktorá pracuje v Londýna ako au pair. "Do autobusu zrazu vošiel nejaký človek a povedal, že máme všetci vystúpiť, lebo neďaleko vybuchol autobus a upozornil nás, že si máme so sebou zobrať všetky tašky," povedala. Podľa nej sa v podobnej situácii ocitli tisícky ľudí, ktorí potom pešo cez neuzavreté ulice kráčali, niektorí hodiny, do práce alebo domov. "Pri každom televízore vo výklade stáli ľudia a pozerali, čo sa deje," dodala.
Slováci Julia Sherwood a Branko Štefanátny bývajú mimo centra. Obaja povedali, že premávka v okrajových častiach bola v poriadku.
Ani jeden z nami oslovených Slovákov nevedel o nikom zo svojich známych, kto by pri výbuchoch zahynul alebo bol zranený. (čtk, rk)
Z diskusie na www.blog.sme.sk
Ahoj, ahoj,
píšem vo veľmi zlom psychickom stave. Je tu strašná panika, netuším, čo robiť. Práca padla, idem domov. Čím skôr. Ešte uvidíme, či busom, či lietadlom. Problém mám s peniazmi, keďže prachy sú na účte na Sk, mal som vyberať cez VISU a medzinárodné transakcie sú pozastavené. Mám 163 libier vo vrecku a to je všetko, čo mám. Vôbec nefungujú ani mobilné siete. Neviem ani, čo je s bratrancom Tomášom, sedím tu a revem ako malé decko. Videli sme v TV obrázky z toho busu, čo vybuchol, tak to je kopa červeného plechu, horné poschodie odtrhnuté úplne. Metro zatiaľ neukazovali, ale svedkovia hovoria o strašnej panike, výbuchoch, plameňoch, o kope tiel, čo ležali po koľajach, po nástupiskách.
Práve dnes sme mali ísť do centra do agentúry, mali nám dať prácu... zaspali sme a nestihli metro. Okrem inej vybuchla aj naša linka asi štyri stanice odtiaľ... asi to bolo šťastie alebo osud. Mohli sme byť tam. Fakt neviem, čo skôr, ale aspoň žijem a aj Matúš, Lenka a Krettoš žijú. Nechcem tu už ostať, chcem ísť domov. Do metra nenastúpim, ani keby mi dakto zaplatil.
David
