. Viacerí politici sa obávali, že smernica by poškodila malých a stredných podnikateľov a zvýhodnila veľké spoločnosti.

Zmyslom smernice bolo zaistiť v únii rovnakú patentovú ochranu všetkým vynálezom realizovaným na počítači, ktorá dnes predstavuje značnú časť inovácií. Zatiaľ sa táto ochrana riadi národnými predpismi a súdnymi spormi sa zaoberajú národné orgány.

Navrhovaná smernica sa vzťahovala na počítačové programy, ktoré priamo slúžia vynálezom. Nemala sa teda týkať bežných programov. Programátori sa však domnievali, že veľké firmy obsadia trh svojimi patentmi a zničia malých podnikateľov.

Za zamietnutie smernice sa vyslovilo 648 zo 680 prítomných poslancov. Zamietnutie návrhu sa ukázalo v posledných hodinách ako jediný možný kompromis medzi jeho stúpencami, predovšetkým z pravicových lavíc Európskeho parlamentu, a jeho odporcami prevažne z ľavice. Pravica ho obhajovala ako krok v prospech priemyslu a zamestnanosti, ľavica v ňom videla hrozbu pre malé podniky a jednotlivcov, čo sa živia programovaním.

Hlasovaniu predchádzalo intenzívne lobovanie veľkých i malých softvérových firiem a ich zástupcov. Utorková debata v plnom Európskom parlamente poukázala na priepasť medzi názormi stúpencov a odporcov smernice, ale tiež silné nepochopenie zložitej problematiky u mnohých poslancov.

Spravodajca Európskeho parlamentu Michel Rocard, bývalý francúzsky premiér, na poslednú chvíľu stiahol svoje návrhy zmien a dodatkov a podporil kompromisný návrh, ktorý spočíval v zamietnutí smernice bez zmien. Tvrdo kritizoval Európsku komisiu a členské štáty, že predložili veľmi nedokonalý návrh zákona a neboli ochotní o ňom debatovať. Upozornil, že je to "nebezpečný trend", predovšetkým pri smernici, ktorá sa týka miliardových súm. (čtk)