Gulnoza Saidazimova. FOTO SME - PAVOL MAJER
Nahradia ním autokratického Askara Akajeva, ktorý po vypuknutí masových protestov radšej zložil zbrane a ušiel do Ruska. Demokratické zmeny sú však v Strednej Ázii skôr raritou. Podľa pozorovateľov ostatné krajiny v regióne Kirgizsko tak skoro nenapodobnia. Za pravdu im dal aj uzbecký prezident Islam Karimov, ktorý v chudobnej Ferganskej doline blízko kirgizských hraníc neváhal použiť proti civilistom silu. Odhaduje sa, že po krvavom piatku 13. mája, keď demonštranti v Andižane obsadili vládne budovy a väznicu, prišli o život stovky ľudí. Novinári stále zisťujú ako to presne bolo.
O tom, prečo si Uzbekistan na rozdiel od susedov na farebnú revolúciu musí ešte počkať a či nehrozí, že sa z favorita kirgizských prezidentských volieb stane ďalší autokrat, hovorí v rozhovore pre SME uzbecká politologička a novinárka Rádia Slobodná Európa GULNOZA SAIDAZIMOVA.
Taškent tvrdí, že v Andižane zomreli dve stovky ľudí, väčšinou teroristi, policajti a vojaci. Západ dôveruje skôr mimovládnym organizáciám, ktoré hovoria o stovkách obetí medzi civilistami. Vie sa, čo sa vlastne stalo?
"Stále to nie je jasné. Verím však, že počet mŕtvych je oveľa vyšší ako tvrdí vláda. Máme vyjadrenia očitých svedkov, ľudí, ktorí prišli o príbuzných a videli sme aj nové masové hroby pri Andižane. Potrebujeme viac času, dostať sa tam a pátrať po pravde. Teraz to však nie je možné, ľudia sú príliš vystrašení a boja sa rozprávať. Je ťažké poskladať jednotlivé časti mozaiky tak, aby presne zapadli."
Dostanú sa novinári do Andižanu?
"Oblasť je stále uzavretá. Je komplikované dostať sa tam aj pre tých, ktorí tam bývajú. Nášho korešpondenta, ktorý tam býva, z oblasti vyhostili. Keď sa po nepokojoch vrátil, zobral radšej rodinu do Taškentu. Spolu s opozičnými predstaviteľmi videl masový hrob v okolí Andižanu. Staršieho človeka, ktorý ho novinárom ukázal, našli mŕtveho."
Slobodné média v Uzbekistane chýbajú. Majú ľudia aspoň prístup k internetu?
"Napriek tomu, že je stále dosť drahý, ľudia navštevujú internetové kaviarne, pretože nemajú iný spôsob ako hľadať alternatívne informácie. Počas nepokojov v Andižane sa používanie internetu veľmi rozšírilo. Najmä v Taškente sa ľudia niečo dopočuli a chceli vedieť viac. V Uzbekistane je len päť providerov a všetkých kontroluje vláda. Mnohé opozičné stránky sú blokované. V internetových kaviarniach je oznam, že ak sa pripojíte na porno stránky, dostanete pokutu 5-tisíc uzbeckých sumov (144 korún). Keď sa pripojíte na opozičné stránky, zaplatíte dvakrát viac, to už je takmer polovica mesačného platu."
Pracuje sa novinárom v susednom Kirgizstane po marcovej tulipánovej revolúcii lepšie?
"Situácia tam bola oveľa lepšia dlho pred revolúciou. Sú tam napríklad opozičné noviny, ktoré odrátavali čas bývalému prezidentovi Akajevovi. To by v Uzbekistane nebolo nikdy možné. Tulipánová revolúcia bola možná aj preto, že tam boli čiastočne slobodné médiá a občianska spoločnosť. A novinári, ktorí predtým slúžili Akajevovi, teraz obrátili kabát, aby neprišli o prácu."
Nehrozí tam, že po nedeľných voľbách autokratického Askara Akajeva nahradí rovnako autokratický Kurmanbek Bakijev?
"Je to veľmi možné. Najväčší problém krajín v Strednej Ázii je, že tam neexistuje demokratický systém. Bohužiaľ je všetko postavené na osobnostiach. Tak sa ľudia môžu vždy zmeniť na autokrata, ako sa to stalo s Akajevom. Na začiatku svojej kariéry pritom vôbec nebol zlým politikom. Nebol komunistickým vodcom, keďže tam však chýbala kontrola a protiváha, zmenil sa na autokrata. Na druhej strane, dúfam, že si Bakijev a jeho okolie podobne ako Saakašvili v Gruzínsku či Juščenko na Ukrajine budú chcieť uchovať imidž demokratov."
Vysokí komisári OSN pre utečencov aj pre ľudské práva požiadali Kirgizsko, aby nevydávalo utečencov do Uzbekistanu, pretože im tam hrozí nespravodlivý súdny proces a možno aj mučenie. Je to naozaj pravdepodobné?
"Áno. Mučenie v uzbeckých väzeniach je systematické. Existuje množstvo väzňov, ktorí sa vrátili zmrzačení. Pre hocikoho, kto ušiel z Andižanu, je veľmi nebezpečné vrátiť sa do Uzbekistanu."
Rusko pripravuje spoločné vojenské cvičenie s Uzbekistanom na znak, že po Andižane je všetko v poriadku. Kremeľ nezaujíma, že sa tam možno porušujú ľudské práva?
"Ak sa pozriete na vzťah Moskvy ku krajinám Strednej Ázie, zistíte, že tam nebol jediný prípad, keď by niekoho kritizovali za porušovanie ľudských práv, azda s výnimkou, keď sa to týkalo ruských občanov. Ľudské práva neboli nikdy prioritou ruskej diplomacie. Karimov si je istý politickou podporou Kremľa. Psychologicky má u ruského prezidenta, bývalého agenta KGB, pochopenie. Putin sympatizuje skôr s ním, pretože použil silu, na rozdiel od kirgizského prezidenta Akajeva, ktorý ušiel z krajiny. Rusko tu má navyše veľmi silné ekonomické záujmy. A spája ich aj podobná rétorika, že za všetkým sú medzinárodní teroristi."
