FOTO |
ý prezident Iránu Mahmúd Ahmadínedžád. Práve Pilc inicioval znovuotvorenie prípadu.
Irán na správy z Rakúska reagoval promptne. Na ministerstvo zahraničných vecí v Teheráne povolali rakúskeho veľvyslanca a ohradili sa proti "nepodloženým obvineniam". Podľa Iránu sú za "výmyslami" o novom prezidentovi Washington a "sionistické elementy". Islamská republika už podobne odpovedala aj na doteraz nevyjasnené informácie, že Ahmadínedžád patril do skupiny iránskych študentov, ktorí v roku 1979 obsadili americké veľvyslanectvo v Teheráne.
Poslanec Pilc prípad zavraždeného kurdského politika sleduje už niekoľko rokov a tvrdí, že voči prezidentovi je "veľmi silné podozrenie" z účasti na tomto čine. Kásemlú mal podľa českého denníka Právo väzby na Československo: učil na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a jeho manželka bola Češka. Pilc tvrdí, že prípadom sa začal zaoberať na žiadosť Kásemlúovej vdovy, ktorej sa nepozdávalo pomalé vyšetrovanie prípadu.
Rakúske štátne zastupiteľstvo chce teraz podľa svojho hovorcu vypočuť nových svedkov. Tí by mali žiť vo Francúzsku. Medzi nimi by mal byť aj iránsky novinár, ktorý robil rozhovor s jedným z údajných vrahov kurdského politika.
Kásemlú bol vodcom exilovej Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu. Do Viedne ho údajne vylákali pod zámienkou, že teheránska vláda je ochotná s ním diskutovať o postavení Kurdov v krajine. Na schôdzke ho však zabili členovia špeciálneho komanda. Všetko sa odohralo pár dní predtým, ako mal rokovať vo Washingtone.
Americký denník Wall Street Journal krátko po prekvapivom víťazstve Ahmadinedžáda v prezidentských voľbách napísal, že bývalý starosta Teheránu bol členom komanda, ktoré likvidovalo iránskych disidentov v zahraničí. Podobné informácie uvádzali aj oficiálne webové stránky iránskej vlády.
To, čo imidžu iránskeho prezidenta v zahraničí škodí, je v Iráne považované za hrdinstvo. Ahmadínedžáda včera búrlivo oslavovalo 200-tisíc členov ultrakonzervatívnych Revolučných gárd. To ostro kontrastovalo s tým, ako pred štyrmi rokmi piskotom privítali reformátorského prezidenta Muhammada Chatámího. (mik)