Tibeťania včera oslavovali 70. narodeniny svojho duchovného a politického vodcu 14. dalajlámu Tändzina Gjamccha. Čínska armáda obsadila Tibet v roku 1950. Pri potláčaní tibetského odporu zabili Číňania desaťtisíce ľudí a stále porušujú práva Tibeťanov. Z himalájskej krajiny prichádzajú správy o násilnej asimilácii, nútených potratoch a presídľovaní obyvateľstva. Dalajláma žije od roku 1959 v exile v Dharamsale v Indii. Stavia sa proti tibetským nacionalistom, ktorí žiadajú plnú nezávislosť Tibetu. FOTO - TASR |
Minulotýždňové vyslovenie nedôvery nemeckej vláde rozprúdilo v krajine debatu o revízii ústavy. Viacerí poslanci navrhujú, aby sa zjednodušila procedúra smerujúce k vypísaniu predčasných volieb. Tá je veľmi zložitá a vyplýva z negatívnej skúsenosti Nemecka z minulosti. Stále sa opakujúce voľby totiž viedli k nástupu Adolfa Hitlera. Nemci hovoria, že nič podobné sa už nemôže opakovať: po 60 rokoch sú stabilnou demokraciou.
Na to, aby kancelár Gerhard Schröder dosiahol vypísanie predčasných volieb, musel v parlamente dokázať, že nemá v dolnej komore parlamentu- Bundestagu stálu väčšinu, hoci počty koaličných poslancov svedčia o opaku. Takéto zdôvodnenie však umožňuje požiadať prezidenta o rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb.
Keby prezident Horst Köhler rozhodoval výlučne z právneho hľadiska, musel by podľa expertov žiadosť o rozpustenie parlamentu zamietnuť. "Vyslovenie nedôvery kancelárovi Schröderovi bolo predsa zinscenované," rozohňuje sa právnik Wolf-Rüdiger Schenke, ktorý už pripravuje sťažnosť na Ústavný súd.
Výhrady má aj bývalá sudkyňa Ústavného súdu Karin Grasshofová. Údajnú neschopnosť kabinetu vládnuť Schröder podľa nej presvedčivo nezdôvodnil.
Šéf nemeckých liberálov Guido Westerwelle výhrady právnikov neakceptuje: "Kancelár povedal, že sa už nemôže spoľahnúť na vlastných poslancov, a to by malo stačiť, aby sme dospeli k voľbám." Pre bavorského premiéra Edmunda Stoibera by bola dokonca "katastrofa, keby sa voľby teraz nekonali."
Posledné slovo však má prezident Köhler, ktorý sa musí rozhodnúť najneskôr do 22. júla. Potom je na rade Ústavný súd. Dvaja poslanci už totiž avizovali, že ho budú žiadať o zaujatie stanoviska.
To všetko je podľa viacerých politikov priveľmi zložité. "V najbližšom volebnom období by sa mala ústava zmeniť a Bundestag by mal trojštvrtinovou väčšinou získať právo na vlastné rozpustenie," vyhlásil starosta Berlína a politik SPD Klaus Wowereit.
Táto požiadavka sa zdá byť opodstatnená aj pre to, že parlamenty spolkových krajín právo na rozpustenie majú a napriek tomu ho uplatňovali len zriedka. Prvý raz v roku 1970 v Dolnom Sasku, keď sa rozpadla veľká koalícia CDU a SPD a nová vláda by bola možná iba za podpory neonacistickej NPD. Pritom na rozpustenie stačí v niektorých krajinských parlamentoch iba absolútna väčšina hlasov. Za zmenu ústavy sa vyslovil aj predseda Bundestagu Wolfgang Thierse: "Na tom nie je predsa nič nedemokratické, ak chceme dospieť k predčasným voľbám."