Zuzana Zajacová,
náčelníčka Mestskej polície v Bratislave, mama Pavla Pánisa
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Som šťastná matka, ktorá nemala žiadne problémy s dieťaťom. Hádam jediná ťažkosť sa vyskytla, keď som ho ako bábätko dala do jaslí, ktoré zle znášal.
Ani počas puberty potajme neskúšal fajčiť?
Nič podobné som nezaznamenala preto, že som sa profesionálne venovala problematike drog. So synom sme trávili veľa voľného času pri športe a preto nemal sa kedy rozvíjať iným smerom.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Vytrvalosť, cieľavedomosť a húževnatosť.
To ste v ňom podporovali, alebo tieto vlastnosti zdedil?
Čiastočne ich zdedil po mne a po otcovi. Videl, ako na sebe pracujem a prebíjam sa životom. Preto sa to naňho nalepilo.
V čom ste si podobní?
V cieľavedomosti a húževnatosti, samozrejme v spoločensky prípustných normách.
V čom úplne odlišní?
Som impulzívnejšia, konám okamžite a Ceco je uvážlivejší, veci si rád rozmyslí.
Za čo ste svojho syna najviac chválili?
Skôr som ho povzbudzovala, aby sa dobre učil. Najviac som pochválila, keď skončil vysokú školu.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Že som mala viac času venovať štúdiu jazykov, najmä angličtiny. Zamerala som sa skôr na nemčinu a teraz obaja vieme, že to bola chyba.
Rozumiete si?
V porovnaní s ostatnými mamami, ktoré majú deti v jeho veku, si so synom skvelo rozumiem. Vždy sme mali k sebe blízko, spájali nás spoločné záujmy. Teraz so mnou veľmi rád rozoberá bežné problémy.
Nikdy nechcel byť policajtom?
Odmietal to.
Dodnes mu nejako pomáhate?
Radami, názormi a aj ako mama. Keď je pri mne, snažím sa mu vytvárať mamkovské prostredie od pečených buchiet až po jeho obľúbené jedlá.
Ktoré sú to?
Keď sa vráti zo zahraničia domov, musí mať hovädziu polievku s pečeňovými haluškami, dobrý rezeň, bryndzové halušky a podobné slovenské jedlá. Ale odkedy je v juhovýchodnej Ázii, kde je celkom odlišná kuchyňa, doma mu chutí všetko.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Za rok sme sa videli trikrát, vždy keď prišiel na dovolenku domov.
| Náčelníčka bratislavskej Mestskej polície Zuzana Zajacová je bratislavská rodáčka. Od svojich devätnástich rokov pracovala v policajnom zbore. Prešla rôznymi funkciami a zároveň diaľkovo vyštudovala právo. Špecializovala sa na falšovanie cestovných dokladov, neskôr pracovala v rámci Národného programu proti drogám. Od roku 2003 je náčelníčkou Mestskej polície, velí 250 podriadeným, z ktorých tri percentá tvoria ženy. Je druhýkrát vydatá, z prvého manželstva má syna Pavla Pánisa. |
Pavol Pánis,
konzul SR v Malajzii, syn Zuzany Zajacovej
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Myslím, že nie. Navyše, vždy som si vedel vybrať okruh svojich priateľov a známych. Ani som neľutoval, že som nerobil neplechu.
Čo sa vám na mame najviac páči?
Fakt, že začínala od piky a dostala sa tam, kde je. Stále na sebe pracuje. Obdivujem na nej skrytú nespokojnosť, ktorá ju ženie dopredu.
Aké vlastnosti ste zdedili po mame?
Čo na srdci, to na jazyku. Niekedy to nie je dobré najmä v tej oblasti, kde pracujem, ale učím sa ovládať. Okrem toho mám po mame zmysel pre povinnosť a lásku k rodine.
Nikdy ste nechceli byť po mame policajtom?
Iba ak policajtom na medzinárodnej úrovni. Bolo by ma bavilo pracovať pre medzinárodné policajné organizácie - Interpol, Europol a ďalšie.
V čom ste odlišní?
My sme veľmi podobní. Ja som v znamení Panny, mama je Škorpión, ale ani jeden z nás nevyhľadáva konflikty, hoci ja v niektorých veciach možno trošku viac riskujem, ako ona.
Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Keď som mal osemnásť, trocha mi prekážal jej strach, keď som si sadol za volant.
Rozprávala vám rozprávky?
Pamätám si knižku z Rozprávky do rozprávky, ktorú mi často čítavala.
Dodnes vám nejako pomáha?
Už len vedomím, že existuje, mi veľmi pomáha.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Páčili sa mi zimné dovolenky a Vianoce strávené na lyžiach. Chodievali sme do Tatier a na Donovaly. Celkove na detstvo spomínam veľmi dobre, pretože v našej rodine vládla pekná atmosféra.
Ako mama lyžuje?
Dobre, je výborná športovkyňa, hoci vekom a vplyvom jej sedavej práce už to nie je až také, ako kedysi.
Čím si myslíte, že by ste jej urobili najväčšiu radosť?
Mama ma miluje a je jej jedno, či som v zahraničnej službe alebo sedím niekde na vrátnici. Kariéra nie je rozhodujúca. Myslím si, že ak budem v živote šťastný, najväčšiu radosť z toho bude mať práve moja mama.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Viem o nej, zhovárali sme sa o tom, ale tieto veci pokladám za jej veľmi prísne strážené súkromie.
| Pavol Pánis sa narodil v Bratislave, vyštudoval Ekonomickú univerzitu, ktorú skončil v roku 2001. Už ako štrnásťročný čistil záchody v bratislavskej reštaurácii Arkádia (chcel si kúpiť značkové tenisky), dva roky predával na letisku parfumy, umýval okná v autoservise a počas vysokej školy tri a pol roka pracoval ako recepčný v hoteli Bôrik. V poslednom ročníku vysokej školy nastúpil na neplatenú stáž ministerstva zahraničných vecí a po škole sa tam zamestnal. Dnes je slovenským konzulom v Malajzii. |
Autor: Text: BARBORA LAUCKÁ / Foto: PAVOL MAJER
