Súčasné problémy Afriky sa od tých z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov nelíšia. Kontinent trápia diktátori, hladomory, vojny a choroby. Západ na ne reaguje s rovnakým idealizmom, naivitou a pokrytectvom.

Západná politika voči Afrike sa zakladá na kombinácii mylných a navzájom sa vylučujúcich predstáv: Afrika sa dokáže z chudoby pozdvihnúť sama, rozvojová pomoc Afrike prináša rozvoj, Západ pomoc Afrike dlhuje za desaťročia koloniálnej nadvlády, Západ zatiaľ Afrike neposkytuje dosť štedrú pomoc. To všetko je diskutabilné.

Afrika sa z chudoby nevymaní vlastným úsilím, pretože je v nej uväznená ako v pasci. Odborníci píšu o "štrukturálnej" chudobe, ktorá sa dedí z generácie na generáciu. Západnej a subsaharskej Afrike už štyridsať rokov dominuje štátna správa bez pracovných návykov a sú tam početné vrstvy, ktoré sa nikdy nespamätali z kolapsu tradičnej africkej spoločnosti, ale ani z odchodu kolonialistov.

Peniaze zo Západu aj napriek čoraz lepším monitorovacím mechanizmom naďalej končia na účtoch diktátorov vo Švajčiarsku. Finančná pomoc potrebuje zásadnú revíziu a predovšetkým spoluprácu od demokraticky zvolených afrických vlád, ktoré to s domácim rozvojom myslia naozaj vážne.

Západ vo vzťahu k Afrike nemá čisté svedomie. Kolonializmus vytrhol Afriku z kontextu vlastného vývoja a geograficky ju rozdelil bez ohľadu na etnické a jazykové reálie. Západ na druhej strane do Afriky priniesol civilizáciu a infraštruktúru a dnes poskytuje štedré sumy. Amerika, ktorá tradične dáva menej ako Európa, každoročne prispieva troma miliardami dolárov. To nie je málo.

Lídri krajín G8 by mali zajtra v Gleneagles otvorene priznať, že pomoc najchudobnejším Afričanom nie je v silách Západu. Odpustenie dlhov pomôže, ale do budúcnosti nevystačí.

Podpora má byť zameraná na tých, ktorí to myslia vážne. Častejšie ako africké vlády sú to dobrovoľníci, cirkvi a neziskové organizácie. Prostredníctvom nich môže Západ Afrike pomôcť v oblastiach, kde v minulosti efektívne pomohol v Ázii. Sem patria napríklad choroby, ktoré sa podarilo zlikvidovať inde. V Afrike sa okrem HIV a AIDS darí malárii, tuberkulóze a znovu sa objavuje detská obrna.

Afrika najviac potrebuje zásadný obrat v myslení a etických hodnotách. Taký, aký v Nemecku v päťdesiatych a vo Veľkej Británii v osemdesiatych rokoch odštartovali Konrad Adenauer a Margaret Thatcherová. Afrika také osobnosti nemá. Sú tam len prázdni pozéri ako Thabo Mbeki z Južnej Afriky a Olusegun Obasanjo z Nigérie. Žiadna forma pomoci alebo suma, akú Západ Afričanom ponúkne v Gleneagles, pre nich nebude dosť veľká.

Autor: Roman Lipták, Kapské Mesto pre SME