Hneď v úvodníku či editoriáli (ak vôbec časopis pre literatúru, umeleckú komunikáciu a interdisciplinaritu znesie takéto pomenovania pre priam komorný príhovor) šéfredaktor „varuje“, že v záverečnom vlaňajšom dvojčísle je trochu viac poézie. Ale aj prózy, a dobre sa stalo, veď priestor dostali napríklad Erik Groch, Ivan Laučík, Michal Dzúrik, ale aj jeden z protagonistov talianskej neoavantgardy šesťdesiatych rokov Edoardo Sanguineti (Pekelný očistec a Postkarten) či Štrpkove tromfy z jeho brazílskej cesty. Romboid špeciál s názvom Brazílska spojka tak predstavuje Robaynu, de Camposa, Amancia a Lontru. Replika reaguje na udalosti z 11. septembra, kritické duo Vlado Balla - Adam Bžoch sa vo svojej konfrontácii venuje Michalovi Hvoreckému a jeho Lovcom & zberačom, iný tandem - Ivan Laučík a Eugen Gindl sa čitateľovi zdôverujú so svojím priateľským viacžánrovým dialógom.

V časopise, ilustrovanom fotografiami parížskeho Slováka Petra Župníka, zaujme tiež úvaha-koláž Tolerancia (Miroslav Kusý) či esej Hölderlinov itinerár (Maurice Blanchot), ako aj anketa Objav, očarenie, vytriezvenie? - z písania, čítania či prekladania poézie. A ešte raz o poézii - v bohatom bloku recenzií končí Jiří Olič svoj príspevok o druhej knihe Gusta Dobrovodského nekompromisným konštatovaním: „Kritikové mohou vést spory až do skonání světa, ale básník bude mít poslední slovo.“