Práh, Praha 2001, preložil Blumfeld S. M.
Po knihe Zrození psychomága je už na trhu aj druhý diel životopisu výnimočného švajčiarskeho psychiatra Carla Gustava Junga, odkrývajúci aj temné stránky jeho osobnosti i časté pochybenia. V tomto dieli je to predovšetkým jeho slabosť pre nacistickú ideológiu, po vojne však Jung rýchlo vytriezvel a traumatizovaný hovoril o „všeobecnej nemeckej hystérii“. Génius psychiatrie dožil ako vážený muž, z ktorého hlbokej múdrosti čerpá už niekoľko generácií.
Jaroslava Blažková: Svadba v Káne Galilejskej
Aspekt, Bratislava 2001
Osem poviedok autorky, ktorá impozantne vstúpila do slovenskej literatúry v šesťdesiatych rokoch, potvrdzuje, že v Kanade žijúca Jaroslava Blažková je pre nás stále veľmi súčasnou a aktuálnou prozaičkou s osobitým rukopisom, humorom a nadhľadom. S výnimkou staršej, no výrazne prepracovanej titulnej poviedky, predstavuje výber z tvorby deväťdesiatych rokov. Jaroslava Blažková je opäť tu - s chuťou rozprávať svoje príťažlivé príbehy.
Vojtěch Lindaur, Ondřej Konrád: Bigbít
Torst, Praha 2001
Kniha zachytáva dejiny československej rockovej hudby v rokoch 1956 až 1989, ale nenárokuje si prívlastok vyčerpávajúcej historickej štúdie. Autori zachytávajú krok za krokom pohyb na našej rockovej scéne s dôvernou znalosťou - sami boli totiž jej aktérmi. Kniha sa stala základom k rovnomennému úspešnému televíznemu seriálu, príťažlivosť publikácie zvyšuje bohatá fotografická príloha.
Karol Herain: Kde sa končí Lorain avenue (15 kapitol o strastnej ceste domov)
STEL, Žilina 2001
Román rozpráva o príbehu Martina, mladého muža, ktorý v polovici deväťdesiatych rokov stratil na Slovensku pocit slobody a domova. Bez akýchkoľvek plánov a predstáv odchádza do Spojených štátov. Medzi príležitostnými prácami, na cestách, vo vzťahoch s ľuďmi a v neustálych reflexiách o sebe a spoločnosti sa mu dlho nedarí nájsť vytúžený pokoj.
Ivan Klíma: Velký věk chce mít též velké mordy (Život a dílo Karla Čapka)
Academia, Praha 2001
„Čapek zemřel v tragické chvíli československých a evropských dějin. Možná i proto se mezi těmi, kdo uvažovali a psali o jeho díle, ustálil názor, že i jeho osud byl svým způsobem tragický. Jsem přesvědčen, že pravda je právě opačná. Byl člověkem práce a jeho práce mu přinesla dostatek zadostučinění i ocenění. Byl jedním z mála českých umělců, kteří mohli na konci svého života říci, že zůstali věrní sami sobě,“ hovorí Ivan Klíma, jeden z najvýznamnejších a najčítanejších českých autorov.
Ivan Štrpka: Hlasy a iné básne
Studňa, Bratislava 2001
„Dieťa spí. Nik nečíta. Nik nepočúva. / A nik nehovorí. Nik nejde po ceste. / Len malá prázdna ulita (prisatá tesne, / celou silou) na múr bez milosti zaliaty / slnkom a vetrom, sústredene / a celkom bez pohnutia / nasleduje hlas.“ Slová z prebalu knihy sú zároveň posledným, dvadsiatym piatym hlasom (ako si autor verše z rokov 1997 až 2001 očísloval) prvej časti novej zbierky Ivana Štrpku. A ako vždy, aj teraz sa za hlasom jeho sugestívnej poézie oddá ísť.
