Obnoviteľ novovekých olympijských hier, francúzsky barón Pierre de Coubertin, sa držal antickej predlohy, bol neprajníkom účasti žien na OH. Dnes nežné pohlavie hrá futbal, vzpiera, skáče o žrdi, bojuje v taekwonde. Tento trend Medzinárodný olympijský výbor (MOV) víta, pri všetkej úcte k parížskemu šľachticovi.

Vrásky však mužom a ženám v strešnom orgáne olympizmu robí počet účastníkov a športov. Na poslednej olympiáde v Aténach štartovalo takmer jedenásťtisíc pretekárov.

Do programu prvej olympiády v Aténach 1896 (6. - 15. apríla) zaradil MOV jedenásť športov. Štartovalo 280 mužov. Veslovanie a jachting sa neuskutočnili pre búrlivú hladinu mora.

Olympijské hry 1900 a 1904 trvali pol roka a boli súčasťou svetových výstav, športový program určovali ich organizátori. Trvalo roky, kým MOV zjednotil výsledkové listiny.

V Paríži 1900 pribudlo v atletike k skokom z miesta preťahovanie lanom, v plávaní disciplíny cez prekážky a pod vodou. Hral sa kriket (šport, ktorý bol predlohou bejzbalu) i kroket. Aj druhý šport je britský. Ide o záhradnú zábavu: posúvanie gúľ palicou medzi bránkami. Ženy súťažili v golfe a tenise osobitne, v lukostreľbe spoločne s mužmi.

V americkom St. Louis 1904 bol úplný zmätok. Do "olympijského programu" patrili aj jarmočné zábavky typu skákanie vo vreci. Oficiálne sa bojovalo v lacrosse. Vznikol z indiánskej hry, podobá sa pozemnému hokeju na menšom ihrisku, palica sa však nekončí čepelou, ale orámovanou sieťkou.

Aj londýnska olympiáda 1908 bola pri veľkej svetovej výstave, a trvala tiež vyše pol roka, ale športový program určil MOV. Robil kompromisy. Po Temži sa preháňali motorové člny. Pribudlo rugby, jeu de paume (v podstate tenis bez rakiet, loptička sa odrážala dlaňami), rackets (niečo ako squash) a krasokorčuľovanie.

V Štokholme 1912 dostal program opäť hlavu-pätu. Vypadli kroket, rackets, jeu de paume, lacrosse. Súťažilo sa v 13 športoch, pribúdali disciplíny. Len v atletike (ešte bez žien) ich bolo tridsať, trebárs aj guľa, oštep a disk oboma rukami. Zratúvali sa dĺžky pravačkou i ľavačkou. Ženy už plávali stovku kraul sólo i v štafete. Pribudol švédsky "vynález" - moderný päťboj.

V Antverpách 1920 sa definitívne usadili vzpierači, boxeri. Československo získalo prvú medailu - bronzovú v ľadovom hokeji!

Od Paríža 1924 začínali mať OH (okrem viacmesačného trvania) stabilnú podobu svetovej slávnosti. Prvé československé zlato získal v dnes zabudnutom šplhu na lane gymnasta Bedřich Šupčík. Z programu vypadli zimné športy, v roku 1924 sa uskutočnila v Chamonix prvá biela olympiáda. Na dlhé roky vypadol tenis.

Na OH 1928 v Amsterdame dostala klasickú podobu atletika. Prvý raz v nej súťažili ženy.

V Berlíne 1936 trvali Hry klasických 16 dní. Pribudla kanoistika, basketbal, hádzaná (ale s jedenástimi hráčmi na futbalovom ihrisku).

Povojnové olympiády mali od roku 1948 (Londýn) až po Rím (1960) stabilnú šestnásťdňovú podobu so 17 športmi.

V Tokiu 1964 si mohli organizátori prvý raz zaradiť dve disciplíny podľa želania. Japonci sa rozhodli pre volejbal (mužský i ženský) a džudo.

Mexiko bolo novátorské nadmorskou výškou, programom nie.

Nemci v Mníchove 1972 právo rozširovať využili. Premiéru mala mužská hádzaná a vodný slalom.

V Montreale 1976 začali hrať hádzanú i basketbal ženy.

Ďalšie obohatenie priniesol Soul 1988: pribudli stolný tenis, prvý raz, a po 64 rokoch i tenis. Vyhral Slovák Miloš Mečíř. V Soule sa počet účastníkov priblížil k deviatim tisícom.

V Barcelone 1992 už hrali profesionáli, katalánska metropola privítala 9368 športovcov v 24 športoch. Už bolo počuť - megalománia.

V Atlante 1996 počet účastníkov preskočil hranicu desaťtisíc - 10 361, k olympijským športom sa pridali softbal a plážový volejbal. Zo Sydney už hlásili 11 035 pretekárov, v programe sa objavili taekwondo a triatlon.

V Aténach štartovalo 10 891 pretekárov, športy dosiahli strop - 28. Ženy sa venujú tomu, čo muži okrem bejzbalu a boxu, ale majú softbal, modernú gymnastiku a synchronizované plávanie.

Autor: PETER FUKATSCH MARIÁN ŠIMO