Medzinárodná kanoistická federácia (ICF) združuje vyše 150 krajín, medzi nimi i "exotiky" - Vanuatu, Papuu-Novú Guineu, Burkinu Faso, Arubu, Salvador, Burundi, Timor, Andorru. Zastrešuje obe odvetvia vodáckeho športu, v rýchlych lodiach i na divokej vode. Blízko k nim majú i veslári, ktorí mali súťažiť už na prvej olympiáde v Aténach, ale vysoké vlny v Pireu im to znemožnili. Od roku 1900 v programe OH nechýbali, rýchlostní kanoisti sú vážnou súčasťou Hier od roku 1936, vodní od Barcelony 1992, hoci premiéru mali už v Mníchove 1972. Ich olympijské postavenie sa zdá neotrasiteľné. Žiaľ, nie je.

"Svetom, aj olympijským, vládne biznis. Rýchlostná kanoistika a veslovanie nie sú najvyhľadávanejším objektom pre televízne spoločnosti, aj divácke zázemie tvoria skôr fajnšmekri ako masy," povedal ústredný tréner našich veľmi úspešných kanoistov Pavel Blaho. Otvorene priznal: "Súčasný športový svet si skôr žiada vodný slalom. Ten patrí k najnavštevovanejším."

Blaho nepopiera, že jeho šport robí organizátorom problémy. "Ak by to všade urobili ako v Sydney, som presvedčený, že všetky tri športy na vodných kanáloch by prežili. Veslári a kanoisti mali spoločný areál, vodní slalomári svoje riečisko veľmi blízko, čiže infraštruktúra slúžila všetkým. Dnes sú preč časy, keď kanoistom na divokej vode stačili trampské podmienky niekde pánubohu za chrbtom od centra diania. Práve ich šport vyhľadávajú televízie a tisícky divákov, ktorí potrebujú pohodlie."

Za rýchlostnú kanoistiku a veslovanie hovorí tradícia, za vodný slalom moderná doba. "Nemyslím si, že niektoré z týchto odvetví vyhodia. Možno zredukujú disciplíny. Na druhej strane sa v rýchlostnej kanoistike prudko tlačia do popredia dračie lode. Ich zaradenie by mohlo zdvihnúť popularitu vodáctva. Ide o veľmi atraktívne súboje lodí s dvadsaťdva mužmi. Obe časti kanoistiky prežívajú ohromný boom v Ázii. So všetkým, čo k tomu patrí. Mám na mysli aj výrobu lodí," pripomenul ďalšie "pre" Blaho.

Vodnoslalomársky tréner a expert Ján Stachera podporu nášmu najúspešnejšiemu športu vôbec vykreslil spomienkou na minuloročné Atény.

"Smejem sa šťastím, hoci to mojej dcére vtedy nevyšlo. Vodný slalom ponúkol plným tribúnam fantastické vzrušujúce divadlo. Dynamiku, estetiku, športovú gradáciu, vrcholné technické majstrovstvo. Nie tento šport, jednoducho, nesmie vymiznúť olympijského programu. Na posledných troch hrách - v Aténach , Sydney i v Aténach - ho sledovalo vždy okolo pätnásťtisíc divákov. Ale všetci, čo sa točíme okolo vody, máme obavy zo silného lobingu golfistov," uvažoval Stachera.