„V minulosti sme z Československa vyvážali do Švédska hypofýzu (mozgový podvesok). Vyrábali z nej hormón, ktorý sa dal využiť pri liečbe. Aj vtedy sa to prísne kontrolovalo, robili sa záznamy,“ spomína patológ z Lekárskej fakulty UK Štefan Galbavý. „Potom to prestalo, našli lacnejší spôsob výroby hormónu.“
Jeho slová potvrdzuje patológ Pavol Jablonský z bystrickej Rooseveltovej nemocnice. „Z hypofýzy sa odoberal rastový hormón pre firmu zo severských štátov. Do Československa ho potom dodávali grátis.“
Ďalším tkanivom, ktoré sa kedysi vyvážalo, bola tvrdá plena mozgová. „Robili z nej transplantát na liečbu popálenín. Skončilo sa s tým objavením AIDS. Dnes neexistuje dôvod odoberať časti tela na komerčné účely,“ hovorí Galbavý.
Akýkoľvek nezákonný únik ľudských orgánov či tkanív odmieta aj primár patológie žilinskej nemocnice Dušan Pokorný. „Nikto sa na nás s takouto požiadavkou ani neobrátil.“
Policajti, ktorých sme oslovili, sa s nelegálnym obchodom s orgánmi nestretli. Na nič podobné si nespomenul ani šéf vyšetrovateľov Stanislav Ryban alebo policajný viceprezident Jaroslav Spišiak.
Mŕtvy sa nesmie zohaviť
Pre patológa platí zásada - mŕtvola, aj keď jej niečo odoberú, nesmie byť zohavená. Stanovuje to zákon. „Paragraf 1. znie - dôstojnosť mŕtveho musí byť zachovaná. Lekár môže odobrať orgán, ale nesmie mŕtveho zohaviť,“ zdôrazňujú patológovia. „Pitva je medicínsky výkon, ktorý, samozrejme, zanecháva určité stopy,“ pripomínajú. Stopami sú veľká dlhá zošitá rana na hrudníku alebo brušnej dutine a menšia rana po obvode hlavy.
Ak sa vyberie mozog, niekedy ho zašijú do brušnej dutiny. Prípadne sa hlava zaplní papierovou vatou, ktorá vsaje krv.
Ak sa mŕtvemu odoberie časť kože, malo by jej byť len toľko a na takom mieste, aby to neznamenalo príliš veľký zásah. Ak patológ vyberie oko, musí ho vymeniť za sklenené.
„Lekár, ktorý obíde zákon, o morálke ani nehovoriac, by v odbore nemal čo robiť,“ hovorí Jaroslav Ivan.
Primár patológie na bratislavských Kramároch Dušan Daniš za deväť rokov, čo je primárom, nemal žiadnu sťažnosť od príbuzných pre poškodenie tela: „My kožu neodoberáme, na to je na ministerstve schválená banka. Keď im vyhovujú pacienti, chodia ju brať oni.“
Odbery podľa zákona
Pravidlá odberu orgánov určuje legislatíva. Robia sa klasické transplantačné odbery pľúc, srdca a obličiek, odbery kože, očí. Najčastejšie sa z nich použijú rohovky. Odber orgánov je limitovaný vekom zomretého, kožu možno odobrať aj starým ľuďom.
„Ročne sa u nás urobí asi 250 transplantácií rohovky. Vzhľadom na počet ľudí, ktorý každý rok zomrie, je počet odobraných rohoviek malý,“ hovorí Peter Strmeň, predseda Slovenskej oftalmologickej spoločnosti. Ročne zomrie vyše 50-tisíc ľudí.
„Umelá rohovka sa zatiaľ nedá vyrobiť,“ hovorí Galbavý. Za rohovku sa nesmie platiť a nesmie byť od živého darcu. (mož, mar, aha, wm)
