Kedysi sa vyhlásenie malo nosiť v občianskom preukaze, dnes existuje celoslovenský register nedarcov. „Keď dôjde k situácii, že by bolo možné odobrať orgány alebo tkanivá, lekári okamžite zisťujú, či dotyčný nie je vedený v registri nedarcov,“ hovorí riaditeľ Slovenského centra orgánových transplantácií Štefan Nyulassy. „Neprichádza do úvahy, že by lekári odobrali orgán človeku, ktorého ešte možno zachrániť.“

O právach príbuzných pri odbere orgánov mŕtvemu sa diskutuje na celom svete. Niekde, napríklad v Spojených štátoch, sa súhlas blízkych vyžaduje. Vo väčšine európskych krajín sa predpokladá súhlas samotného mŕtveho.

A čo ak príbuzní namietajú voči odobratiu orgánov, pretože majú pocit, že ich blízky mohol prežiť, ale lekári sa príliš ponáhľali? Nyulassy: „Lekári sa snažia v prvom rade pacienta zachrániť. Povolenie na odber orgánov dáva komisia a dá ho skutočne len vtedy, kde bola konštatovaná mozgová smrť.“

Lekári, ktorí sedia v komisii, podľa Nyulassyho nie sú zainteresovaní do transplanačného programu. „To sa strikne dodržiava. V podstate je tu stret záujmov dvoch skupín, konkurujú si. Dnes máme tri transplantačné centrá - v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Poznám všetkých lekárov, ktorí s tým na Slovensku pracujú - neviem si predstaviť, že by toho bol niekto z nich schopný. Dám za nich ruku do ohňa,“ hovorí docent Nyulassy, ktorý sa transplantáciami zaoberal už v roku 1967, skôr ako Christian Barnard transplantoval srdce.

Každý odber ide cez Slovenské centrum orgánových transplatácií.

Orgán nepredáte

S orgánmi sa u nás nedá obchodovať. „O možnom zneužití orgánov sa dá hovoriť len pri obličkách. Tú môže darovať aj žijúci zdravý človek. Občas sa objavia aféry, napríklad v Indii alebo Číne, kde ľudia predávajú obličky bohatým Američanom.“

Na Slovensku podobná aféra nebola. „Ešte za Československa sa objavilo podozrenie, že v ostravskej nemocnici predávajú orgány. Ukázalo sa ako neopodstatnené.“

Podľa zákona u nás nemožno odobrať orgán z tela žijúceho človeka ani keby si to sám želal. Orgán možno len darovať - napríklad obličku, kostnú dreň alebo časť pečene.

Koža sa požičiava bežne

Pomerne bežnou záležitosťou sú odbery kože z mŕtvych. „Koža sa dá použiť na dočasné prekrytie rozsiahlych poškodení, najčastejšie pri popáleninách. Veľké otvorené rany treba provizórne pokryť, aby sa nestrácali telesné tekutiny, kým sa vnútorné prostredie trochu neupokojí, neprestane ‘slziť‘. Sú aj umelé náhrady, ale najvhodnejšia je ľudská koža,“ hovorí Nyulassy.

Pred niekoľkými rokmi vyvolala táto prax na východnom Slovensku aféru. Príbuzní objavili, že mŕtvej babke chýba na chrbte koža. Ani vtedy ale zákon nebol porušený. Patológovia a transplantológovia si to dodnes pamätajú: „Všetci sme sa skôr pozastavili nad tým, že ju príbuzní vôbec vyberali z truhly, otáčali a vyzliekali.“

„Kupčenie s orgánmi a tkanivami môže existovať tam, kde je v zdravotníctve veľký neporiadok. Naše zdravotnícvo nie je ideálne, ale v Poľsku, kde prednedávnom vypukla aféra s obchodom s mŕtvymi, je to oveľa horšie. Tam je v zdravotníctve oveľa viac súkromných aktivít, je to oveľa väčšia krajina,“ myslí si docent Nyulassy.