avrhuje Eduarda Kukana, no neprekážala by mu ani žena. Aj keď ženám chýba podľa neho k rovnoprávnosti už len to, aby vytvorili humoristickú dvojicu a sfárali do bane.

Vy s jednou humoristickou dvojicou spolupracujete. Je humor Nogu a Skrúcaného na takej úrovni ako humor Lasicu a Satinského?

„Nikdy som ich neporovnával. Je tam dosť veľký vekový a, samozrejme, aj skúsenostný rozdiel. Každý človek je neopakovateľnou osobnosťou.“

Nie je humor Lasicu a Satinského určený iným ľuďom?

„Humor Lasicu a Satinského je určený mne a starším ľuďom, pretože sme na ňom odchovaní. Mám pocit, že dvadsaťroční ľudia ich dnes neberú. Možno česť výnimkám, ale pokiaľ viem, prestávajú brať aj náš humor.“

Čiže mladí ľudia majú radšej Nogu a Skrúcaného?

„Najradšej majú asi Pročka a Rozborila, aj keď tých by som medzi humoristov nepočítal, sú to skôr zabávači.“

Čo máte najradšej vy?

„Tvrdím, že čo bolo dobré kedysi, je dobré aj dnes. To znamená Lasica-Satinský, Radošinské naivné divadlo a možno sem-tam Markovič.“

Vy osobne sa bavíte aj pri ,výrobe‘ svojho humoru?

„Zabávam sa, keď to píšem, vyrábam a aj vysielam. To je môj princíp. Ja sa zabávam, a kto chce, môže sa pridať.“

Často vám zrejme stačí dať si na seba nejaký vtipný kostým a ľudia sa smejú.

„Ťažko povedať, mne to nestačí.“

Závisí výroba aj od toho, či sa v politike niečo deje?

„Ako kedy. Jeden týždeň píšeme, druhý vyrábame a tretí vysielame, takže musíme myslieť dopredu. Nemôžeme byť takí aktuálni ako Markovič, ktorý vysiela v deň nakrúcania.“

Niektorí tvrdia, že za Mečiara sa robil humor ľahšie ako dnes.

„Je to jedno. Dnes si môžeme robiť žarty z opitých policajtov, každý deň nejaký z nich havaruje. Nemusíme si ani vymýšľať. Ale ten problém je tu dlhšie, len sa o ňom nehovorilo. Zrejme keď sa niečo stalo za Mečiara, ututlalo sa to. Nie je predsa možné, aby v priebehu týždňa začali policajti bezdôvodne slopať. Kde sa o problémoch nehovorí, tam nie sú.“

Minister vnútra povedal, že bude informovať o všetkom hneď a úplne aj za cenu poklesu dôvery v políciu. Nie je to na druhej strane alibistické?

„Neviem, škandál prepukol, treba ho riešiť a políciu nemôžeme plošne zrušiť. Šimko reaguje tak, ako sa dá, ak to dotiahne až do konca. Ale musí aspoň začať. Policajti boli ožratí aj za socializmu, ale každý sa ich bál.“

Teraz sa ich nebojíte?

„Mám pred nimi rešpekt. Keď sa správajú slušne, správam sa tak aj ja, a ak sú drzí, tiež som taký. Nie som provokatérom.“

Už vás niekedy zastavili a nafúkali ste?

„Mám to šťastie, že nie som šoférom, inak by som asi nafúkal vždy. Nemám vodičák.“

Ani nie ženy, ale muži väčšinou povedia: Čo to je za chlapa, bez vodičáka?

„Toľko chlapov nemá vodičák! Jirko Lábus, Julo Satinský, Viktor Nižňanský. Nie som sám. Nebol dôvod, nemal som na auto a teraz zase nemám čas.“

Poďme k Markíze. Najnovšie sa k vám pridal aj Markovič. Mnohí to nemôžu prehltnúť.

„A čo mal robiť? Zostať v STV, ktorá je v ťažkom tuneli a nikomu neplatí? Pozrime sa na to, čo vysiela. Markíza je taká, aká je. Jej program sa mi nemusí páčiť, ale čo sa týka profesionality, zatiaľ vždy dodržala, na čom sme sa dohodli. Na Slovensku je malým zázrakom, ak niečo funguje – a s platbou sme nikdy nemali problém. STV je beznádejným podnikom za naše peniaze.“

Čiže nepociťujete morálny problém robiť pre Ruska?

„Robím predovšetkým pre seba a potom pre diváka. A potom aj pre Ruska a on je buď spokojný, alebo nie je.“

Ako sa pozeráte na jeho vstup do politiky?

„Je to jeho vec. Nemusím s tým súhlasiť. Ja nemám ambíciu vstúpiť do nejakej politickej strany a ani som nebol lanárený. To, že Rusko využíva televíziu vo svoj prospech, je pochopiteľné. Každý by to robil. My sme boli párkrát obvinení, že ho šetríme, ale on zatiaľ nie je v reálnej politike.“

Vy mu ako politikovi veríte?

„Bolo tu veľmi veľa politikov, ktorí veľa sľúbili. To, čo Rusko hovorí, môže niekto považovať za populizmus, niekto za dobré. Často s ním súhlasím, súhlasím aj s Kaníkom, ale stále je to o tom, že títo ľudia nemajú politickú zodpovednosť. Politika je súťažou, či občania politika zvolia, alebo nezvolia, potom sa ukáže.“

Bude aj na vás, či ho zvolíte.

„Ja viem akurát to, koho voliť nebudem – HZDS, SNS, SDĽ. Vyberiem si z toho, čo zostalo.“

Čo je najreálnejšie?

„Rozhodnem sa podľa preferencií. Kruh sa zužuje na KDH, SDKÚ a Maďarov. Ale nevylučujem aj iné možnosti. Človek má niekedy pocit – čo ak to teraz naozaj vyjde.“

A vyšlo to už niekedy?

„Nevyšlo, ale čo ak to vyjde? Pokiaľ ľuďom nedáme šancu, tak sa to nedozvieme.“

Ktorých politikov teda máte rád?

„Ľudsky mnohých – napríklad Milan Kňažko je vtipný, ďalej Kukana, Dzurindu, Hrušovského, Ferka Mikloška, Bélu Bugára, ale aj Petra Weissa napriek tomu, že bol z SDĽ.“

Môže byť politik fajn?

„Môže. Politici väčšinou podliehajú politickej disciplíne, hlasujú podľa toho, ako sa dohodne klub, ale mimo politiky sú často normálnymi ľuďmi. Potom sme však aj svedkami toho, že politik hlasuje za niečo úplne iné, ako si myslí. To by som ja asi nezvládol. Všetky ich rozhodnutia zrejme majú nejakú vnútornú logiku, ktorú my obyčajní smrteľníci nemôžeme pochopiť.“

Z čoho ste boli v poslednom čase najsmutnejší?

„Nie som nejaký veselý človek. Najveselší som bol asi v októbri 1998, keď sa podarilo poraziť Mečiara. Smutný som zo zbytočných gólov do vlastnej brány, ktoré si dáva táto koalícia – ale veľkú úlohu v tom zohráva SDĽ. Teraz naozaj poznáme jej pravý obraz. Prvý raz bola vo vláde štyri roky a znemožnila prijatie akýchkoľvek dobrých zákonov. Som smutný, že Dzurinda sa esdéeľkou nechal vydierať.“

Keby sa nenechal vydierať, asi by sa mu rozpadla koalícia, nie?

„Ani ja nie som Dzurinda. Ťažko kritizovať niekoho, keď nie sme na jeho mieste. Koaličná vláda je vždy o kompromisoch, ale každý kompromis musí mať svoju hranicu. Dzurinda je bežcom na dlhé trate. Len by mohol byť trochu razantnejší. On sa považuje za vyjednávača, vždy hovorí, že to uhrá. Uhral, ale aj neuhral.“

Chováte preňho ešte stále tú sviňu v chlieve?

„Horný Výplach už neexistuje, iba na internete. Prasa je umŕtvené a neviem, či sa k nemu ešte niekedy vrátim.“

V poslednom prieskume verejnej mienky malo HZDS nad 30 percent. Znamená to, že sa máme stále obávať Mečiarovho návratu?

„Návratu sa báť netreba, ale je to hanba. On už nebude taký ako predtým. Všetky krysy, zlodeji, zločinci si vydýchnu. Bude to signál, že byť darebákom sa na Slovensku oplatí. Stať sa môže všetko a politika sa robí po voľbách.“

Nebudete potom uvažovať o odchode z krajiny?

„Kam by som utekal? Zatiaľ je tu vždy dosť normálnych ľudí, s ktorými sa môžem stretnúť a porozprávať. Ostrovčeky pozitívnej deviácie.“

Nie je najsmutnejšie, že človekom, z ktorého sa dajú teraz robiť najväčšie žarty, je práve slovenský prezident?

„Žiaľbohu. Dúfam, že na mňa nebude podané nejaké oznámenie, ale keď to prežil novinár, prežijem to aj ja. Postava nášho prezidenta by sa dala už prirovnať k Jánovi Ľuptákovi. Nikdy som si to neželal, ale stalo sa. Čo slovo, to kravina. Tam už niet o čom.“

Zrejme už je čas rozmýšľať, kto ho nahradí.

„Veď sa už rozmýšľa. Napríklad Ján Figeľ alebo Eduard Kukan. To sú ľudia, ktorí by prešli. Kukan by nič nepokazil, je dobrý ako minister zahraničných vecí, má dobré vystupovanie, je nekonfliktný, sympatický. Ovláda reči, protokol. Ale toto je krajina, kde stačí jedno chybné vystúpenie a koniec. To sú napríklad Mikloškove halušky alebo Dzurindove dvojnásobné platy. Je však paradoxné, že Mečiar všetko, čo sľúbi, dokáže o dva týždne dementovať a ľudia si to nepamätajú.“

Čoskoro sem dorazí Železný. Čo ak vás zavolá, aby ste si prišli k nemu zajojkať?

„Názov je ,veľmi šťastný‘. Zatiaľ o tom neuvažujem. Nie som ten, kto by až tak často menil tričká. Bohvie, ako to dopadne so Železným. Bude to ďalší prienik českej kultúry na Slovensko, čím nechcem brojiť proti českej kultúre, ale bude to podnik, kde budú excelovať českí umelci. Lebo kde Železný zoberie na Slovensku nových zabávačov?“

Súhlasíte s tým, že slovenské ženy kričia pri vrchole rozkoše – joj?

„Neviem, koľko mal Železný slovenských žien, ale ja som i Češky počul kričať joj. Je to typický príklad, ako si niektorí Česi myslia, že nám Slovákom strašne polichotia. Lenže popritom nás urazia. Železný šliapol hneď na úvod vedľa. Ale počul som aj hlúpejšie, napríklad TRT – Turecká rádiotelevízia. Zrejme to znamená niečo iné, ale zvuk by mal byť podobný.“

Akoby vám nebolo ľúto za spoločným štátom.

„Čo už naľutujem. Zbytočne plakať nad rozliatym mliekom. Ja som vždy hovoril, že ak sa rozdelí Československo, tak sa stratia trhy. Dnes Slováci v Čechách skoro vôbec neúčinkujú, zatiaľ čo u nás sú českí umelci prijímaní s otvorenou náručou a sú aj oveľa lepšie honorovaní. Tak nám treba.“

Nie je rozdiel v kvalite?

„Nemyslím si. Slováci mali vždy pocit, že sú zadkom Československa. Teraz sme sa rozdelili a zisťujeme, že tie Čechy sú pre nás stále veľkým svetom, že Praha je veľkomestom, kde sa niečo deje. Sme nepoučiteľní hlupáci.“