MARIO LEMIEUX sa prvýkrát predstavil v All Stars Game ako 19-ročný nováčik NHL a hneď dal dva góly. Stal sa prvým a zatiaľ posledným hokejistom, ktorého ako nováčika vyhlásili aj za najužitočnejšieho hráča zápasu hviezd. V roku 1993 ho pri zápase All Stars montrealská hala Fórum pozdravila neutíchajúcimi ováciami. Hoci ho diváci vybrali do otváracej päťky, z korčulí ho vyzula diagnóza Hodgkinonovej choroby. Vlani v Denveri sa vo svojej prvej sezóne po chorobe znovu vrátil do All Stars obligátnym gólom. V L. A. vo svojom jubilejnom desiatom štarte vo výbere hviezd strelil Mario Lemieux trinásty gól. Keď po zápase vyšiel spod sprchy opásaný iba uterákom, ktorý odhaľoval jeho stále vyziabnutú postavu, siahol do nádoby s ľadom po tretinke piva. S otočením uzáveru sa obrátil k spoluhráčom: „Ďakujem chlapci, bolo mi s vami fajn.“„Pokojne sa pýtajte, máme čas. Napíšte, že sa cítim fajn,“ zdvihol obočie nad vľúdnym úsmevom muž, ktorý obdivuhodne jemne znáša často nevďačný údel, že dostal od Boha najviac hokejového talentu. MARIO LEMIEUX (36) sa pred nástupom na ľad pokojne opieral o hokejku a pri pohľade na novinársku visačku si vlastne sám vyriekol ortieľ o svojom možno milióntom prvom rozhovore. Dilemu kontaktnej otázky medzi tým, ako si spomína na niekdajšiu súhru s Petrom Šťastným v spoločnom tíme All Stars, či si pamätá, ako dal na MS 1985 v Prahe Šejba jeho Kanade tri góly a náš kapitán Rusnák potom zdvihol nad hlavu víťaznú trofej, alebo či Kanada konečne po rovnom polstoročí získa na olympiáde zlato, rozlúskla banálna téma jeho hokejky, povestnej pravačky, o ktorú sa ležérne opieral pri zdĺhavom čakaní na efektný úvod exhibície.

Nemáte ju menej zahnutú ako v minulosti?

„Ani nie, možno trošku. Ale hlavne je mäkšia. To kvôli chrbtu. Protestuje, keď sa priveľmi opriem do tvrdej palice. Roky sú roky.“

V Los Angeles nastupujete medzi krídelníkmi Paulom Karyiom a Joeom Sakicom. Generálka na olympiádu v Salt Lake City?

„Môže byť. Obaja sú skvelí korčuliari, čo by mohlo vhodne dopĺňať môj veteránsky štýl (smiech). Ale rozhodujúce slovo bude mať kouč Pat Quinn a manažér Wayne Gretzky. Ten má všetko veľmi dobre premyslené. Pracuje stopercentne.“

V Nagane bol Gretzky ako hráč veľmi smutný. Má Kanada na to, aby mu v Salt Lake vynahradila zlatý pocit?

„Určite. Ani v Nagane sme nemali zlý tím. Vo vyrovnanej konkurencii často závisí, kam sa v rozhodujúcom momente odrazí puk. V kanadských výberoch býva vždy dostatok talentu. Dôležité bude, aby sme nehrali zbytočne v oslabení. Presilovky pri spomínanej vyrovnanosti bývajú zlomové. To je neúprosný zákon súčasného hokeja.“

V piatok ste so záujmom sledovali súboj mladých hviezd NHL. Kto sa vám najviac pozdával?

„Rus Iľja Kovaľčuk z Atlanty. Má pred sebou veľkú budúcnosť, súlad techniky s tvrdosťou. Podobne ako ten váš šikovný Slovák Marián Gáborík. Veľmi dobre korčuľuje, má dobrú hernú anticipáciu.“

Viete niečo o komplikovanej situácii slovenského tímu v predkole olympiády?

„Iste, veď Wayne Gretzky je spolumajiteľom Phoenixu, odkiaľ uvoľní Handzuša, Suchého a Nagya. Tiež sa mi nezdá šťastný takýto hrací modus. Program hráčov NHL je extrémne nahustený najmä teraz v olympijskej sezóne. A ešte k tomu tento All Star Game.“

Nie je vám ľúto za Jaromírom Jágrom, ktorého ste ako majiteľ Pittsburghu v lete trejdovali do Washingtonu?

„Taký hokejista musí chýbať každému. Lenže nám v Pens chýbali aj peniaze. Viem, že Jaromír to pochopil. Bavili sme sa o tom aj tu v L. A. Pochvaľuje si zmenu, i keď výsledky Capitals ho zatiaľ neuspokojujú. Ale dosť ho trápili bolesti v slabinách.“

Čo vás ešte motivuje ako aktívneho hráča?

„Ukázať synovi Austinovi, že ešte niečo s hokejkou zvládnem. A tiež olympiáda. Stojí za to oddať sa mu. Pozrite sa na Haška, ten sa v bránke váľa stále s rovnakou chuťou a teší sa, keď privádza útočníkov do zúfalstva. A takých pánov je v Detroite viac.“

VOJTECH JURKOVIČ,

Los Angeles