Devín banka skrachovala v jeseni minulého roku. Fondu ochrany vkladov stačilo niekoľko mesiacov, aby vyplatil viac než 11 miliárd korún bývalým klientom banky. Pol roka však nestačilo na to, aby za krach banky niekto niesol osobnú zodpovednosť. Či už politickú, alebo trestnoprávnu.

V novembri 2001 poslanci Národnej rady SR požiadali vládu, aby ich informovala o príčinách, ktoré viedli ku krachu. Vládny dokument mal načrtnúť aj okruh politicky zodpovedných osôb. Nič také v ňom nebolo. „Zodpovednosť vlády je v tom, že nie je Sibyla,“ povedala poslancom vtedajšia ministerka financií a podpredseda vlády pre ekonomiku dodal, že z dvoch zlých riešení si vláda v lete roku 2000 vybrala také, ktoré považovala za lepšie, za čo je ochotná niesť politickú zodpovednosť.

Parlament v decembri minulého roku vláde uložil, aby predložila správu o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky „vrátane vyvodenia osobných konzekvencií v rámci NBS“. Správu vypracoval guvernér Marián Jusko. Poslanci, ktorí si ju už preštudovali, hovoria, že je síce o opatreniach, ale nie o zodpovednosti. Ak ju Národná rada SR iba vezme na vedomie, vedome rezignuje na politickú identifikáciu osôb spoluzodpovedných za krach banky.

V novembri minulého roku guvernér Jusko verejnosť informoval, že boli Generálnej prokuratúre doručené tri podania a finančnej polícii jedno. V závere roku 2001 nútený správca banky a ním poverený audítor však odhalili ďalšie závažné skutočnosti. Minulý týždeň tajomníčka Demokratickej strany oznámila, že na základe materiálu o vykonanej kontrole v Devín banke podáva trestné oznámenie „na neznámeho páchateľa“. Zistenia, z ktorých toto udanie vychádza, však svedčia o tom, že páchatelia nie sú tak celkom neznámi. Ľudovít Kaník, predseda DS, sa preto spýtal, prečo už nie je „obstavený majetok štatutárnych zástupcov, členov predstavenstva a Dozornej rady Devín banky“.