Prvou je prezident. Ten má na rozhodnutie 21 dní. Ak sa rozhodne parlament rozpustiť, do 60 dní musia byť voľby. V tom prípade by šli voliči k urnám 18. septembra.
Prezident už avizoval, že využije celý čas. ústava pripúšťa rozpustenie parlamentu iba v situácii, keď vláda nemá stálu väčšinu. To ale nie je prípad vládnej koalície.
Prezident už raz ukázal, že nerobí formálne rozhodnutia. Prekvapil, keď nedávno odložil podpis euroústavy, ktorú schválili obe komory parlamentu. Prezident si vybral čas na rozmyslenie, kým Ústavný súd nerozhodne o výhradách, že o texte sa malo rozhodovať v referende.
Druhou prekážkou bude s najväčšou pravdepodobnosťou Ústavný súd, na ktorý sa chcú obrátiť nielen opoziční, ale aj koaliční poslanci. Ten však môže začať rozhodovať až vtedy, keď svoje rozhodnutie oznámi prezident. Nemuselo by to znamenať odklad volieb.
Precedens už Nemecko zažilo v roku 1983, keď vláda Helmuta Kohla úmyselne nezískala dôveru v parlamente a požiadala prezidenta o predčasné voľby, aby si nechala odobriť zmenu koaličného partnera. Vtedy situáciu posudzoval Ústavný súd, rozhodol do troch týždňov. Ak by to bolo tak aj teraz, stihol by sa termín 18. september.
Aj po včerajšku vyjadrovali experti pochybnosti. Hlasovanie o dôvere vyzerá ako "obídenie zákazu o samorozpustení parlamentu", povedal pre AFP expert na ústavné právo Christoph Degenhart. Napriek pochybnostiam sa očakáva, že predčasné voľby budú. Podľa prieskumov si ich želá 82 percent Nemcov.
