Cibuľa a cesnak patria k prvým kultúrnym rastlinám. Pestovali sa už v staroveku. Mnohé druhy sú známe z čias starých Egypťanov, pred viac ako šesťtisíc rokmi. Za druhé stredisko pôvodu cibuľovín sa považuje Stredomorie, kde ich pestovali najmä Gréci a Rimania.

Väčšina cibuľovej zeleniny uprednostňuje ľahšie piesočnatejšie výhrevné a menej humózne pôdy. Táto zelenina je náročná na vlahu najmä v jarných mesiacoch. V lete sa mnohé druhy už vyberajú z pôdy a trvanlivejšia zimná cibuľa, poschodová cibuľa a pažítka znášajú aj značné presušenie pôdy. Pretože rastliny majú slabšie vyvinutú koreňovú sústavu, sú náročné najmä na prekyprenie a prevzdušnenie povrchových vrstiev pôdy. Neznášajú pôdnu kôrku spevneného ílu, ale ani tuhú konzistenciu ílovitých pôd. Nedostatok vzduchu pri koreňoch je príčinou zahnívania cibúľ a šírenia rôznych hubových chorôb.

S krátkym vegetačným obdobím cesnaku a cibule je spätá aj ich menšia náročnosť na výživu. Najmä dusík je pre mnohé druhy limitujúcim faktorom ich zdravotného stavu. Jednoročné porasty prehnojené dusíkom nedokončujú vegetáciu vysychaním rastových vrcholov, čo zhoršuje skladovateľnosť cibúľ. Pri viacročných porastoch cibuľovej zeleniny znižuje prehnojenie pôdy dusíkom ich odolnosť voči chladu a mrazu. Výnimkou je len pór. Pre kvalitnú úrodu je nevyhnutný aj nižší obsah draslíka v pôde. Pri nadmernej zásobe draslíka v pôde totiž cibuľa krpatie. Nízke nároky majú aj na všetky mikroživiny.

Pre slabšiu koreňovú sústavu sú však cibuľa a cesnak veľmi citlivé na rast buriny v ich okolí. Agresívne druhy burín dokonca často rastú priamo spod cibule. Pri ich odstraňovaní vytrhneme aj pestovanú rastlinu. Ponechanie buriny na hriadke viditeľne zmenšuje veľkosť cibúľ. Dôležité je aj predchádzanie zaburineniu hriadky. Ako predplodiny pestujeme druhy, ktoré zatienením a hustotou znižujú zaburinenosť pôdy. Trvácu cibuľovú zeleninu treba každé 2 - 3 roky presádzať. Vtedy starostlivo odstraňujeme všetky nežiaduce rastliny z ich okolia.

Autor: Doc.Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.