Varšava/Londýn 20. marca (TASR) - Krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) sa nemôžu spoliehať len na to, že sa im podarí odstrániť nezamestnanosť rastom výroby. Každá zo štvorice stredoeurópskych krajín (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko) má svoje čierne oblasti, v ktorých je nezamestnanosť obzvlášť vysoká. V Poľsku je to napríklad kedysi banícke a textilné mesto Walbrzych a jeho okolie, v Česku severné Čechy a severná Morava.
Problémom pre príchod zahraničných investorov do týchto krajín sú aj pomerne vysoké sociálne odvody. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odvody do sociálnych fondov predstavovali v roku 1998 v Česku 17 % hrubého domáceho produktu, kým v OECD je priemer len 9 %. Navyše napr. v Poľsku 76 % obyvateľov nechápalo jednoduché inštrukcie v príručkách. Školská dochádzka je v porovnaní so západnou Európou dobrá, ale kvalita vyučovacieho procesu je nízka najmä v malých mestách a na dedinách.
Napokon, hlavnou prekážkou mobility pracovných síl v týchto krajinách sú pre nezamestnaných doprava a bývanie. Vlaky jazdia pomaly. Diaľničná sieť nie je kompletná. Nedostatok lacných bytov na prenajatie je obrovský najmä vo veľkých mestách, akými sú Varšava a Praha. Vlády nemajú dostatok peňazí na veľké investície do výchovy, dopravy a budovania bytov.
Invalidné dôchodky sa v týchto krajinách veľmi zneužívajú. V Poľsku je v dôsledku pracovnej neschopnosti vyradených z pracovného procesu 15 % obyvateľov v produktívnu veku. V Nemecku je táto miera 7 %.
KSVE môžu rátať s poklesom napätia na pracovnom trhu až po roku 2010, keď do pracovného procesu začnú nastupovať prvé ročníky z obdobia po novembri 1989. Zatiaľ ešte prichádzajú na trh práce silné ročníky z 80. rokov.
Informoval anglický denník Financial Times.
