Bush na základni Fort Bragg vojakov nepotešil. V Iraku zostávajú.
FOTO- REUTERS
Nebolo to vášnivé, skôr vecné. Tlieskalo sa málo a vraj na pokyn ľudí z Bieleho domu. Hlavné televízne stanice váhali, či Bushov prejav k prvému výročiu odovzdania moci v Iraku vôbec odvysielať. Pripadal im ako politická kampaň: 750 vojakov, ktorí prezidenta počúvali, starostlivo vybrali ich velitelia.
Prezident nepovedal nič nové. V čase, keď v Amerike rastú pochybnosti o zmysle útoku na Irak, bol nový len tón. Žiadne veľké slová a pohŕdanie tými, čo Irak nepovažujú za úspech. Bush pripustil pochybnosti. "Medzi všetkým tým násilím viem, že si Američania kladú otázky. Stoja tieto obety za to? Áno, stoja."
Bush zdôrazňoval, že Irak je len ďalším bojiskom vojny proti terorizmu. Pre to tam treba bojovať, aby sa nezopakoval teror v Amerike. Tento bod prejavu kritizovali demokrati. Tvrdia, že Bushovej administratíve sa nepodarilo nájsť spojenie medzi 11. septembrom a režimom Saddáma Husajna. Považujú za nepatričné, že Bush o tom hovoril v prejave. Uvedomujú si však, že je to silný bod.
Bushovi komunikační poradcovia vedia, že na Američanov vojna proti terorizmu ešte stále zaberá. Aj slová, že musia byť pripravení, aby sa 11. september už nikdy nezopakoval.
Bush sa ako prezident narodil, keď nekompromisne zareagoval na útok na dvojičky. Z útoku al-Káidy sa stále snaží vyťažiť čo najviac. Netradične dokonca citoval jej šéfa Usámu bin Ládina. Spomenul, že muž, ktorý mu stále uniká, hovoril o Iraku ako o tretej svetovej vojne. "Bez vojny proti terorizmu a strachu ľudí by vojna v Iraku bola ako Vietnam," povedal denníku Washington Post Andrew Kohut z výskumného strediska Pew.
V tejto fáze tak môže podľa analytikov Bush ešte žiadať od Američanov trpezlivosť a to, aby "nestrácali srdcia a nervy". Ešte stále mu prejde, že nestanovil dátum odchodu vojsk z Iraku. Bush však už kráča po tenkom lane. Viac mŕtvych vojakov, väčší tlak zvnútra Republikánskej strany a všetko sa môže otočiť.
Už teraz má prezident veľký problém: mladí Američania po tom, čo vidia v Iraku, nechcú vstupovať do armády. Bush ich k tomu v utorok v noci vyzval. "Tých, ktorí uvažujú o vojenskej kariére, naša armáda ešte nikdy tak nepotrebovala," vyhlásil prezident po tom, čo sa stretol s rodinami vojakov padlých v Iraku. Náramok, na ktorom bolo vyryté meno jedného znich, mal na ruke počas prejavu.
Iračania chceli počuť, kedy odídu vojaci
Iračanov americký prezident George Bush nenadchol. Vo svojom prejave sľúbil, že americké jednotky v Iraku zostanú, kým bezpečnosť krajiny nebudú môcť zaistiť iracké jednotky. Pre mnohých zostávajú koaliční vojaci okupantmi, ktorí život v Iraku nikomu neuľahčili.
Len niektorí si uvedomujú, že iracká armáda a polícia zatiaľ nie sú dostatočne pripravené, aby mohli prevziať úlohy koalície. "Keby koaličné jednotky teraz odišli, v Iraku by nezavládla stabilita," tvrdí univerzitný profesor Muajad Jasín Sámarráí.
Realitný maklér Alí Džiburí sa domnieva, že z prítomnosti koalície majú prospech iba politici.
"Od odovzdania moci sme žiadnu zmenu nezaznamenali. Musíme vedieť, kedy cudzie vojská odídu, mnohým ľuďom sa potom uľaví," povedal zamestnanec irackého ministerstva ropného priemyslu.
Šíitsky politik Rizá Džavád Takí sa domnieva, že prostí Iračania v Bushovom prejave nepočuli nič, čo by ich zaujalo.
Podľa sunnitov Bush len potvrdil, že Američania nepochopili irackú realitu a nechávajú v krajine dominovať šíitov a Kurdov na ich úkor. (čtk)
