Bratislava a jej okolie sú čoraz vyspelejšie oproti iným častiam Slovenska. Kým v roku 1999 dosahoval hrubý domáci produkt (HDP) tvorený v Bratislavskom kraji a prepočítaný na jedného obyvateľa necelých 218 percent celoslovenského priemeru, v roku 2002 to bolo už vyše 230 percent. Ostatné regióny sa dlhodobo pohybujú pod priemerom Slovenska.

Spolu s výkonnosťou ekonomiky regiónu rastú v Bratislave najrýchlejšie aj platy. Podľa údajov Štatistického úradu vlani zamestnanec v Bratislavskom kraji zarobil v priemere o 11,3 percenta viac ako v roku 2003, pričom v iných regiónov sa rast priemernej nominálnej mzdy pohyboval v intervale od 9,1 do 10,6 percenta.

Ekonomická úroveň hlavného mesta a jeho okolia patrí dokonca k tým vyšším aj v samotnej Európskej únii. "Bratislava a Praha boli pred rokom jedinými dvoma regiónmi nových členských krajín únie, kde bol vyšší HDP ako priemer pôvodnej európskej pätnástky," hovorí Mário Blaščák, ekonomický analytik Ľudovej banky.

Podľa ekonóma vďačí Bratislava za popredné postavenie v rebríčku ekonomickej rozvinutosti aj svojmu štatútu administratívneho centra. "Podnik môže vyrábať kdekoľvek na Slovensku, ale sídlo má väčšinou v Bratislave. Tým prispieva k tvorbe HDP v Bratislavskom kraji. Príkladom sú aj banky, ktoré síce podnikajú na celom území krajiny, ale väčšina z nich sídli v Bratislave," dodal Blaščák.

Naopak, najmenej rozvinutý bol v roku 2002 Prešovský kraj. Región na severovýchode Slovenska produkoval tovary a služby v prepočte na jedného obyvateľa na úrovni len 61,3 percenta celoslovenského priemeru. V Prešovskom kraji sú dlhodobo najnižšie aj platy. Priemerná mesačná hrubá mzda tam vlani nedosahovala ani 12 600 korún.

Znižovanie hospodárskych rozdielov má ako jeden zo svojich cieľov vytýčené aj Európska únia. Tá vyčlenila na podporu chudobných oblastí štrukturálne fondy. "Na obdobie rokov 2004 až 2006 bolo na pomoc zaostávajúcim regiónom, teda všetkým okrem Bratislavského kraja, vyčlenených zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu vyše 1,41 miliardy eur (54 mld Sk) v štyroch operačných programoch," tvrdí Ladislav Setnický, šéf sekcie pre európskej záležitosti Úradu vlády.

Jednoznačne najviac žiadostí o nenávratný finančný príspevok z eurofondov a štátneho rozpočtu prišlo zatiaľ z Banskobystrického a Košického kraja. Celkovo sa o dotácie uchádza 2331 projektov, no v zlepšení hospodárskej situácie v chudobných regiónoch sa budú môcť odzrkadliť až neskôr. "Väčšina projektov je vo fáze začiatku realizácie," potvrdil Setnický.

Významná bariéra pri stieraní hlbokých regionálnych rozdielov vyplýva podľa Setnického z dostupnosti technickej, najmä dopravnej infraštruktúry. Túto prekážku chce vláda postupne prekonať investíciami zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu. "Zlepšenie čakáme po roku 2010, keď naplno zaberú dostavané diaľnice a rýchlostné komunikácie," dodal Setnický.

Počet žiadostí o dotáciu na rozvoj

Zdroj: Úrad vlády