Sklamaný luxemburský premiér Jean-Claude Juncker (vľavo) odovzdáva vládu v Európskej únii britskému premiérovi Tonymu Blairovi. FOTO - REUTERS
Patria k najmenším štátom, ale v únii sa dobre vyznajú a z toho tiež Luxemburčania pri svojom manévrovaní obvykle ťažia. Napriek tomu ani znalosti zákulisia niekedy temnej európskej politiky im nepomohlo zabrániť vo vypuknutí dosiaľ najhlbšej krízy, v ktorej sa únia vo svojej histórii ocitla.
Luxembursku sa dnes končí polročné vládnutie nad ostatnými členskými krajinami a jeho premiér Jean-Claude Juncker, jeden z najskúsenejších európskych politikov, odchádza "smutný a zatrpknutý". Odchádza v situácii, keď Európe chýba smer a vedenie. Toho by sa teraz rád ujal britský premiér Tony Blair, ktorého krajina predsedníctvo od júla preberá a ktorého mnohí vinia z prehĺbenia krízy.
Juncker, ktorý odmietol Blairovi poradiť ako na to, teraz veľmi dobre vie, aké ťažké je hľadať kompromis prijateľný pre dvadsaťpäť členských krajín rôznej veľkosti a bohatstva.
Dôvodom pre Junckerovu zatrpknutosť je júnový summit únie o európskom rozpočte. Skrachoval, hoci sa politici handrkovali o britskú zľavu z rozpočtu vo výške šiestich miliárd eur, čo je v celkových číslach takmer zanedbateľná položka. Veľa diplomatov sa domnieva, že ak by mal niekto rozpočet dohodnúť, tak to mal byť práve luxemburský premiér. Ale zaznievali i názory, že bolo od neho príliš riskantné púšťať sa do takej výbušnej témy, keď na konečné rozhodnutie o rozpočte na roky 2007 až 2013 ešte zostáva čas.
Juncker však dúfal, že sa dohoda podarí, pretože únia potrebovala urgentne vyslať signál, že je toho schopná. Dopadlo to ešte horšie, než možno ktokoľvek predpokladal, i on sám.
Junckerovo úradovanie sa pritom začalo celkom sľubne. Vo februári do Bruselu dorazil americký prezident George Bush na summit únie. Začalo sa tak topenie "irackého" ľadu medzi Amerikou a Európou.
Ešte jarný summit naznačoval, že únia je schopná sa dohodnúť. Členské krajiny schválili zmäkčenie podmienok, ktoré musia členské štáty plniť, aby euro bolo stabilné. Hneď na to, druhý deň summitu, sa únia dohodla, že je ozaj načase začať niečo robiť s európskou ekonomikou, a znovu vyhlásila program k väčšej prosperite.
Tým sa však výpočet významnejších výsledkov končí. Všetky zatienil totálny neúspech rokovaní o rozpočte. Juncker sa však nevzdáva: Luxembursko zrejme ako jediná krajina sa pustí podľa plánu do referenda oústave, a to 10. júla.
Premiér zároveň vyhlásil, že ak dokument prepadne, odstúpi. Nie je teda vylúčené, že odíde i z čela svojej krajiny.
Brusel odkázal Turecku: Dátum platí
BRUSEL - V atmosfére, ktorá je hlavne vo Francúzsku, ale i Nemecku namierená proti plnoprávnemu členstvu Turecka, sa včera prevažne moslimská krajina z Bruselu dozvedela, že dátum 3. október platí. V tento deň by sa mali začať rozhovory o vstupe Turecka, ktorý sa neodhaduje skôr než po roku 2014.
Základ na vyjednávanie včera schválený komisiou musia ešte odsúhlasiť všetky členské štáty. A v tom teraz spočíva najväčší problém: v Nemecku budú voľby, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrajú kresťanskí demokrati a tí sú dlhodobo proti členstvu Turecka v únii.
Brusel sa navyše rozhodol, že bude na Ankaru omnoho prísnejší než na predchádzajúcich kandidátov. Aby sa jej dvere do únie otvorili, musí ešte Turecko splniť ďalšie podmienky. Hlavne normalizovať vzťahy s Cyprom.
Čoraz hlasnejšie sa však hovorí o tom, že ľudnaté a chudobné Turecko vo finále nemusí na plnoprávne členstvo dosiahnuť. Rehn pripustil, že komisia včera diskutovala o takzvanom privilegovanom členstve. To by pre Turecko znamenalo, že nebude mať až taký vplyv na rozhodovanie, aký by malo mať vzhľadom na počet obyvateľov. (groh)
Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel
