Napätie a strach z neznámeho sa stupňuje, vo víre katastrofických udalostí dominuje Tom Cruise (v strede). FOTO - BONTON FILM
Vojna svetov (War of the Worlds) o USA 2005 o 116 minút o Námet: Herbert G. Wells o Scenár: Josh Friedman, David Koepp o Réžia: Steven Spielberg o Hudba: John Williams o Kamera: Janusz Kaminski o Hrajú: Tom Cruise, Justin Chatwin, Dakota Fanning, Tim Robbins, Miranda Otto, David Alan Basche o Premiéra v SR: včera
Keď slávny anglický spisovateľ Herbert George Wells roku 1898 písal svoj najúspešnejší román Vojna svetov, svet ho už poznal ako autora filozoficky ladenej vedeckej fantastiky - i vďaka úspechu predchádzajúceho diela Stroj času.
Wellsovi nikdy nešlo v prvom rade o dobrodružný príbeh ani o vzdelávanie, poúčanie, osvetu. Nedumal nad technickými či vedeckými detailami. Premýšľal o tom, čo by bolo, keby. Zvažoval, kam smeruje náš svet, skúmal možnosti jeho vývoja a predovšetkým: prostredníctvom vedy a techniky podroboval ťažkým testom našu morálku.
To neznamená, že by bol moralizátorom. Neradil, neodsudzoval, "iba" opisoval, čo všetko s nami môžu spraviť naše vynálezy či invázie votrelcov. Vyzdvihol čitateľa na svoju úroveň, správal sa k nemu ako k seberovnému, nevnucoval mu hodnotenia a súdy.
V americkej popkultúre našli pokračovateľov prevažne len Wellsove napínavé historky, úžasné zbrane, odporné príšery. Science fiction sa v nej vyvinula do podoby nenáročnej masovej zábavy. A len postupne, v dielach špičkových autorov, sa vedecká fantastika vracia tam, kde sa kedysi začala: k filozofii, k zvažovaniu nášho sveta. Aj to iba veľmi nesmelo.
Ani majster s autoritou Stevena Spielberga si netrúfa nakrútiť film o myšlienkach, ale do popredia stavia obrázky a príbeh. Literárna predloha priam volá po oživení éry úžasných parných strojov zo sklonku 19. storočia. Času, keď sa veda a technika vážne pustili za pasy s poverami, tmárstvom i náboženstvom. Wellsov originál je do značnej miery i o tomto: čo robí Boh, ak dopustí inváziu krvilačných Marťanov? Je Boh len náš, pozemský, alebo je celovesmírny? A čo potom Spasiteľ? Zomrel na každom z možných obývaných svetov?
Otázky, známe od stredoveku, v čase nástupu elektriny, v dobe, keď vrcholila neochvejná viera vo všemocnosť rozumu a vedy, zneli oveľa provokatívnejšie ako dnes. A predsa sa Spielberg rozhodol preniesť Wellsov príbeh do súčasnosti, do 21. storočia.
Jeho Vojna svetov patrí skôr k pochmúrnym "vážnym" drámam typu Zachráňte vojaka Ryana, Amistad, či Schindlerov zoznam, ako k zábave na spôsob E.T. alebo Jurského parku. V mnohom evokuje jeho najlepší fantastický film Blízke stretnutia tretieho druhu. Zároveň však prekvapuje tým, aký verný zostáva predlohe.
Presvedčivo, bez trápnej popisnosti pred nami ožívajú postavy, stroje, fauna i flóra z Wellsovho románu. Iste, ani Spielberg sa nedokáže vyhnúť kŕčovitému patriotizmu, ale dostatočne ho maskuje narušeným vzťahom otca a syna. Mimochodom, komplexy z detstva v rozvedenej rodine si režisér ventiluje takmer vo všetkých svojich filmoch.
K ďalším príjemným prekvapeniam patrí herecký výkon Toma Cruisa. Poteší aj Tim Robbins a určite sa ešte viac rozrastie okruh ctiteľov malej Dakoty Fanningovej. Kameraman Janusz Kaminski viackrát pripomína Schindlerov zoznam a skladateľ John Williams sa tentoraz drží skromne v úzadí. Obaja spolu so Spielbergom tvoria tím, ktorý sa stal inštitúciou svojho druhu. Inštitúciou, ktorá neskamenela a dodnes dokáže robiť úchvatné kino v pravom zmysle tohto slova.
Od čias pána Wellsa sa téma krvilačných Marťanov sprofanovala tak, že nudia už aj jej paródie. Spielberg síce nie je Orson Welles, ale jeho filmové Vojny svetov dokážu bez podkladania sa zaujať a pobaviť i divákov, ktorí slovo filozofia považujú za vulgárnu nadávku. Vďaka tomu oživuje aspoň časť Wellsových myšlienok i v našom barbarskom materialistickom 21. storočí.