Chorvátsko zostáva pre Slovákov najobľúbenejšou destináciou aj túto sezónu. Minulú sezónu pricestovalo na chorvátsku stranu Jadranu takmer 180-tisíc Slovákov, čo je približne rovnaké číslo, ako rok predtým. Navyše sa dá počítať, že počet slovenských turistov bol vyšší, keďže väčšina prichádza do Chorvátska individuálne na súkromie a nie všetci majitelia privátov splnia prihlasovaciu povinnosť.

Dôvodov, prečo je Chorvátsko najobľúbenejšou prímorskou destináciou našich turistov, je niekoľko.

Najbližšie more. Tento dôvod už veľmi nezodpovedá pravde, pretože Slováci sa postupne presúvajú zo severu - najmä Istrie - južnejšie. Po počiatočnom objavovaní okolia Umagu, Poreče či Rovinju v 90. rokoch sa v súčasnosti najčastejšie navštevovaným miestom stáva stredná Dalmácia, najmä Makarská riviéra. Istria, ktorá bola pred desiatimi rokmi nielen pre slovenských, ale aj českých a maďarských turistov cenovo prístupná, sa dnes stáva doménou najmä Talianov, ktorí to sem majú na skok, a Nemcov. Navyše do turistických komplexov začali investovať španielske a nemecké firmy, takže ceny za ubytovanie stúpli niekoľkonásobne. Ale s tým úmerne aj úroveň jednotlivých stredísk. Rovnako drahší je aj život v tejto oblasti.

Prenikaniu turistov do južnejších častí Chorvátska pomohli novootvorené diaľnice. Pred každou sezónou Chorváti otvárajú nové diaľničné úseky a tempo je priam závratné. Pre nás, zvyknutých na pompézne slávnostné otvorenia čo i len kilometrového pásu cesty, až nepredstaviteľné. Dnes si tak cestu na Makarskú skrátite minimálne o dve hodiny a diaľnica vedie až po Split.

Nezanedbateľnými dôvodmi, prečo Slováci cestujú do Chorvátska, je minimálna jazyková bariéra a skutočnosť, že chorvátske more patrí k najkrajším a najčistejším. Nemalé percento turistov sa na Jadran vracia viackrát.

Chorvátsko však neinvestuje len do výstavby diaľnic. Tento rok išlo pred sezónou takmer 400 miliónov eur do turistického ruchu. Takmer polovica z tejto sumy smerovala na rozvoj hotelového sektoru a agroturistiky v Istrijskej župe, ktorá má obrovský potenciál najmä kvôli nízkej vzdialenosti od strednej Európy a od solventných talianskych, nemeckých, rakúskych a švajčiarskych klientov.

Ďalšou prioritou bola južná Dubrovnícko-neretvianska župa, kde chýbajú najmä ubytovacie kapacity. Investície putovali aj do rozvoja vnútrozemského ruchu, v Ličsko-senjskej župe, ktorá predstavuje spojenie horskej a morskej turistiky.

Slováci, Česi aj Poliaci však uprednostňujú ubytovanie na súkromí, čomu sa prispôsobili aj miestni. Vybavenie apartmánov sa z roka na rok zlepšuje. V kuchyniach býva kompletný riad, zriedkavosťou nie sú okrem bežnej chladničky aj kávovary, mikrovlnné rúry, v tých lepších dokonca umývačky riadu. (jač)