Niektorí však upozorňujú na to, že ak niekto chce získať skutočnú kvalitu, mal by túto úlohu zveriť odborníkom -

head hunterským spoločnostiam.

So získavaním kvalitných ľudí majú totiž niekedy problémy aj bratislavské firmy. "Ak vie firma ľudí dobre zaplatiť a práca je zaujímavá, tak by to podľa mňa nemal byť problém. Druhá vec je, že ak chce niekto špičkových ľudí, musí dobre hľadať aj v Bratislave. Aj nám sa stáva, že zo štyroch novoprijatých ľudí musíme po trojmesačnej skúšobnej dobe troch prepustiť," hovorí riaditeľka spoločnosti Acp Aucomp Iva Smreková. "K nám dochádzajú ľudia z Nových Zámkov, zo Šamorína."

Ľudia, ktorí pochádzajú z iných miest, si myslia, že Bratislavčania sú rozmaznaní. Aj preto, že nikdy nemuseli dochádzať napríklad do školy niekoľko desiatok kilometrov denne. Deti z menších obcí, kde nie je ani základná škola, si musia na cestovanie zvyknúť veľmi skoro. Preto im neskôr neprekáža, že musia podobne cestovať do práce.

"Bratislavčania si myslia, že ich mesto je pupkom sveta," usmieva sa chemik Pavol Dobiáš, ktorý sa v hlavnom meste usadil pred piatimi rokmi. "Ja som tu vyštudoval vysokú, našiel som si tu prácu aj ženu, tak som sa tu usadil. Ale keby som dostal výhodnú ponuku, pokojne by som sa presťahoval inde a z dochádzaním do päťdesiat kilometrov by som vôbec nemal problémy."

Rodení Bratislavčania sa však obhajujú tým, že nevidia dôvod opúšťať mesto, kde vyrástli a kde majú vytvorené zázemie a kontakty, najmä ak nemajú problém nájsť si vyhovujúce pracovné miesto. "Ja som už zmenila zamestnanie niekoľkokrát a vždy ma lákalo vyskúšať príležitosť v inom odbore. Takéto možnosti by som v menšom meste asi nemala," hovorí Iveta Zámočková. "A je tu aj väčší výber základných a stredných škôl, kultúra, šport. Dochádzať do iného mesta by mi neprekážalo, ale mám dve školopovinné deti a nie som si istá, či by sa to všetko dalo zladiť."