Irak si rok vládne sám. Vojna sa nekončí

Minulý rok mali v Iraku 45 teroristických útokov denne. Teraz ich je za deň až 70. Tak rok od odovzdania moci do vlastných rúk vnímajú svoju situáciu Iračania.

Bomby v autách zabili za rok irackej správy krajiny viac ako 2000 ľudí. FOTO - REUTERS

Minulý rok mali v Iraku 45 teroristických útokov denne. Teraz ich je za deň až 70. Tak rok od odovzdania moci do vlastných rúk vnímajú svoju situáciu Iračania.

To, že v krajine boli slobodné voľby, píše sa ústava, Irak je znovu medzinárodne rešpektovanou krajinou, Iračanov až tak nezaujíma. A zdá sa, že ani Američanov.

Oba národy sú príliš často konfrontované zábermi krvi, čo sa valí irackými ulicami. Teraz ide o to, aby sa Iračania a Američania absolútne nevzdali sna, že v Iraku ešte môže zavládnuť pokoj.

Ak by sa ich nepodarilo udržať v nádeji, že bude lepšie, mohlo by sa to skončiť irackým bojkotom demokratizácie a Američania by si vynútili návrat svojich vojakov. Demokratická strana po čase opäť vytiahla analógiu medzi Vietnamom a Irakom.

Toho sa boja hlavne vo Washingtone. Dnes má na vojenskej základni v Severnej Karolíne na demoralizovaných Američanov apelovať prezident George Bush. Skeptici hovoria, že bude mať ťažkú úlohu. Už niekoľkokrát totiž Američanov upokojoval a potom sa v Iraku začali diať ešte horšie veci. Koniec hlavných bojov oznámil už máji 2003, v Iraku sa stále zabíja.

Bude to tak aj teraz? Bushov minister obrany Donald Rumsfeld už na to Ameriku pripravuje. V rozhovore pre televíziu NBC povedal, že iracký odboj môže vydržať aj 12 rokov, aj to, že minimálne do volieb v decembri to bude veľmi zlé. Tiež však naznačil, že už to nebudú americké a koaličné sily, kto bude proti teroristom bojovať. Žiadny dátum odchodu amerických vojakov z Iraku však nepovedal. Neurobí to zrejme ani prezident Bush.

Američania sa zatiaľ snažia nastaviť situáciu v Iraku tak, aby mohli čo najskôr odísť. Do toho zapadajú aj informácie Sunday Times, že vyjednávajú so sunnitským odbojom, dokonca aj s teroristickými organizáciami zodpovednými za samovražedné atentáty a popravy unesených. Tie to popierajú a vyzývajú na pokračovanie džihádu.

Sila irackého odboja je jedným z príkladov amerického zlého plánovania. A nič na tom nezmenilo ani to, že Iraku už rok vládnu Iračania. Názory, že teroristi majú problém len s Američanmi, v praxi nefungujú.

Viceprezident Dick Cheney sa cez víkend vyhol odpovedi na otázku, či v predvojnovom zozname najväčších rizík správne odhadli silu odporu. Takmer nič zo zoznamu sa nekonalo: ani masové presuny obyvateľov, ani masívne požiare ropných polí či odrezanie Bagdadu od zvyšku krajiny. Práve preto si ľudia tak silno pamätajú teroristické útoky.

Nevychádza ani politický rámec vojny v Iraku. Iračania si už rok vládnu sami, ale všetky hlavné politické udalosti, azda s výnimkou pomerne pokojných volieb, sprevádzali mesiace nikam nevedúcich rokovaní a sklamania Iračanov. Viaznu aj projekty obnovy krajiny: to preto, lebo počas streľby sa budovať nedá.

Čo sa stalo za rok

28. júna 2004 - Američania odovzdali správu krajiny Iračanom

1. júla 2004 - Saddám Husajn prvýkrát stojí pred súdom

august 2004 - obliehanie Nadžafu

november 2004 - boj o Fallúdžu

30. január 2005 - voľby

28. apríl 2005 - parlament schválil novú vládu

Čísla (jún 2004 - jún 2005)

12 000 zabitých Iračanov (počet za celú vojnu, údaje za jún 2004 až 2005 neexistujú)

885 zabitých amerických vojakov

74 zabitých koaličných vojakov

16 000 odhadovaný počet militantov v Iraku