Uvádza sa to v Národnej správe o vzdelávacej politike, ktorú zverejnili mimovládne organizácie SGI a INEKO.

Segregácia a diskriminácia sa prejavujú najmä v neopodstatnenom zaraďovaní rómskych žiakov do špeciálnych škôl. Rómske deti sú mnohokrát do špeciálnej školy zaraďované bez psychologických testov. Na druhej strane testy sú zamerané na meranie takých schopností a zručností, ktoré v osobnostnej výbave rómskeho dieťaťa chýbajú, napríklad ovládanie slovenského jazyka, slovná zásoba a vyjadrovacie schopnosti, obmedzená trpezlivosť, pozornosť, vytrvalosť a iné. Navyše, ako sa píše v správe Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) percento kvalifikovaných pedagogických pracovníkov v špeciálnych školách v porovnaní s ostatnými je najnižšie. Mnohé z nich nemajú vyhovujúce podmienky, dostatočnú kapacitu a nachádzajú sa v nevyhovujúcich objektoch. Najviac špeciálnych škôl je v Prešovskom kraji, a to 70 z celkových 370. Väčšina rómskych osád sa nachádza práve v tomto kraji, pričom drvivé percento detí z nich navštevuje špeciálne školy. Počty žiakov v triedach vysoko prevyšujú stanovenú hranicu.

Súčasná prax často upiera právo na rovnaké vzdelávanie dostupné majoritnej väčšine najmä sociálne znevýhodneným skupinám a rómskemu etniku, i napriek tomu, že by uspeli aj v štandardnom vzdelávacom systéme, konštatuje sa v správe. Ďalším problémom sú cirkevné školy prakticky bez rómskych študentov a ťažkosti, spojené so získaním učňovskej praxe u rómskych študentov. To súvisí aj so zvyšovaním nezamestnanosti. Na Slovensku v takých oblastiach dochádza k 100-percentnej nezamestnanosti a vznikajú tzv. "hladové doliny". Životná stratégia obyvateľov je potom orientovaná na prežitie a zabezpečenie nevyhnutných materiálnych potrieb, bez rozvíjania ďalších aktivít.

*ms pa

NNNN