ým zástupcom médií aj ľúto, lebo hodnotiť slabučký výkon nebolo určite jednoduché: "Len veľmi ťažko hodnotiť náš výkon, lebo Turci hrali podstatne slabšie ako doma a my sme to nevyužili. Chýbala nám šťava, potrebná iskra a dopadlo to zle. Musíme si uvedomiť, že na tomto fóre hazardujeme so svojimi menami a výsledky z Európskej ligy idú do sveta," ťal do vlastných radov, seba nevynímajúc. Bartík totiž išiel z ihriska skôr, než si predstavoval a zvyšok zápasu sledoval mladého Lukáša Diviša na "svojom" poste univerzála z lavičky.

V sobotu to už bola trochu iná káva. Z družstva bolo cítiť túžbu po víťazstve, čo sa nakoniec za podpory divákov aj podarilo. Kapitán, ktorý legionárči vo Francúzsku, mal podstatne lepšiu náladu. "Sme veľmi šťastní, toto víťazstvo je satisfakciou. Jasne sme si povedali, že aj keď prehráme jeden alebo dva sety, nesmieme sa poddať. Zápas bol ako na hojdačke a som rád, že v ňom zabralo skutočne celé mužstvo. Musíme ešte pracovať na tom, aby sme sa naučili trpezlivosti, hrať loptu po lopte a vyhnúť sa zbytočným výpadkom. Momentálne ešte nemáme na to, aby sme Turkov dvakrát vyprášili 3:0. Pre tento tím je každé víťazstvo dôležité a najmä v tajbrejku, ktorý nebol v minulých rokoch našou silnou stránkou."

Kapitán nebol v odvete v základnej zostave, až od tretieho setu nahradil Diviša a do konca odvádzal veľmi dobrú robotu. "Konečne, už bolo na čase. Bez urážky, len veľmi nerád sa cítim ako nehrajúci kapitán Miloš Mečíř na tenise."