"Odkazujem Petrovi, že mu odovzdávam kapitánsku pásku slovenskej reprezentácie. Kto hrá za Real, musí byť najlepší. Úprimne mu držím palce," reagoval na jeho angažmán ďalší futbalový romantik Ľubomír Moravčík, ktorý bol vtedy už hviezdou francúzskej ligy v drese Saint Etiénne.
V úmornej horúčave vybiehali začiatkom augusta 1993 v tréningovom stredisku asi dva kilometre od chrámu Santiago Bernabeau hráči Realu na bežný tréning v prípravnom období.
Brankár Buyo sa ľahko dotkol trávnika a prežehnal sa, akoby nastupoval na finále Ligy majstrov. V Reale si ľahší prístup nik nedovolil. V hľadisku sympatického štadiónika bolo okolo troch tisícok divákov. Viac, ako je dnes priemerná návšteva na zápasoch Slovana a dokonca aj v prvej lige.
Po bagu pre fotoreportérov prišli na rad ostrejšie nájazdy jeden na jedného. Peter vyrazil oproti dnes už legendárnemu kapitánovi Fernandovi Hierrovi. Neznámy Bratislavčan si v plnom behu "dubákovsky" elegantne prehodil trikrát loptu z jednej nohy na druhú, zdvorilo posadil Hierra na kolotoč, takmer na zadok, a pravačkou presne trafil do Buyovho vinkla.
Vnímaví fanúšikovia búrlivým potleskom i uznanlivými výkrikmi ocenili nevídanú futbalovú vec. Peter len sklonil hlavu a odklusal k stredovej čiare. Zaradil sa, akoby sa nič nestalo, i keď vnútri sa celý chvel. V Slovane by možno kamarátov po takomto výcviku pozdravil nejakým gestom, ale v Reale nič. Bol tam nový.
"Aké to bolo, slušné, nie? Hierro na mňa potom pichľavo zazrel," vylial zo seba detinskú radosť Peter po tréningu. Cesta do jeho básnickej futbalovej duše pre nikoho nemohla byť rýchla. Všetci jeho dobrí priatelia sa cítili pri ňom príjemne bezpečne, diskrétne. Vľúdny mäkký úsmev zdobil jeho kopačky plné nápadov.
"Hm, neviem to presne sformulovať, ale napíš to tak, aby odkaz pochopila iba ona. Nerád som, keď sa moje mimofutbalové veci dostávajú do novín, ale zároveň by som chcel..." Vytiahol plyšového medvedíka, ktorého dostal od priateľky, a mlčky dal najavo, aká je preňho v prvých dňoch v cudzom svete hračka dôležitá. Pri večernom posedení pri bazéne k nemu vyštartoval natešený čašník na ďalšiu neformálnu lekciu španielčiny. Peter pohotovo vymenoval súčiastky príboru, zvládal aj frázy okolo stolovania. "Naozaj sa rýchlo učí a hlavne je s ním zábava," chválil ho čílsky hlavičkár Ivano Zamorano, s ktorým mal Peter v Reale najbližší vzťah.
Kanonier zo Slovana bol spočiatku unesený priateľským prijatím všetkých hviezd Realu. Nemal ešte skúsenosti, že mohlo ísť o zdvorilostnú pretvárku, na ihrisku ho neskôr čakal tvrdý boj o miesto. Peter mal ľudsky ušľachtilú profesionálnu slabinu. Nevedel a nechcel sa prispôsobiť agresívnym zákonom futbalového biznisu. Nemal žalúdok na intrigy, nedokázal takticky zašiť spoluhráča špekovou prihrávkou, nebol ochotný zúčastniť sa na podrazoch. Vedel sa len spoluhráčov zastať váhou svojej zamatovej autority.
