Peter Dubovský v drese slovenskej reprezentácie.

ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL

Keď 2. mája 2004 predstavovali španielske denníky nové krajiny Európskej únie, madridský El Mundo, okrem bežných údajov, vyzdvihol tri slovenské osobnosti s rodiskom na Slovensku - amerického výtvarníka Andyho Warhola, politika Alexandra Dubčeka a futbalistu Petra Dubovského.

Hráč Slovana Bratislava, Realu Madrid a Realu Oviedo pred piatimi rokmi tragicky zahynul.

Všetko trvalo krátko a súčasne dlho. Len neskĺznuť k uslzenosti. Hovorili sme o úžasnom talente, elegantnom vystupovaní, góloch, mladosti, múdrosti, Slovane, Reale Madrid, Španielsku.

Aký bol Peter Dubovský? Skvelý. Najlepší náš hráč rokov 1990 - 2000? "Bezkonkurenčne," vystrelil slovo ako projektil s patričnou razanciou súčasný reprezentačný tréner a bývalý Dubovského klubový kouč v Slovane Dušan Galis.

Navonok pôsobil neprístupne?

"Mýlite sa, ako mladého hráča som ho dostal ,pod patronát'. Bol do partie, žart nepokazil, lenže sa musel pohybovať na úrovni inteligentného humoru. Pravda, médiá išli po ňom akoby mal tridsať, preto tá utiahnutosť. Strážil si súkromie," vyviedol z omylu jeho spoluhráč Dušan Tittel.

Galis: Trénoval som klenot

"Objavil sa, keď som bol v Slovane trénerský nováčik, robil som asistenta a pripravoval "béčko". Keď Peťo prišiel do staršieho dorastu, stačil mi jeden pohľad. Zamatová ľavačka, hoci vedel hrať oboma nohami. Fešáčisko. Na mladého chlapca mal úžasný prehľad, cit pre hru. Tréner Jankech mu nemohol nedať rýchlu šancu. A chmatol ju, ako sa patrí. Keď som prevzal prvé mužstvo, vedel som, že mám klenot. Futbalový i ľudský," nadchýnal sa Galis.

Prišiel, pán Arpa, vyskúšajte ma

Prvú registračku vyplňoval desaťročnému Petrovi v bratislavských Vinohradoch tréner František Arpa. Dubovskí bývali na neďalekej Prešovskej ulici.

"Prišiel aj s bratom Ivanom a kamošmi, či by som ich nevyskúšal. Samozrejme som to urobil. Peter hral predtým tenis - na dvorcoch i na stole - mal dobré pohyby, rýchlosť i výdrž. A tú ľavačku mu zrejme namontoval sám pánbožko. Po tréningu zostával kopať na bránku, domov chodil nadhadzujúc si loptu. Bol to aj výborný žiak," vychrlil Arpa.

Ospravedlnil sa, lebo pobehoval hore-dolu. Organizoval v Ružinove na ihrisku FK Vinohrady 5. ročník memoriálu Petra Dubovského.

Tittel: Dal gól a ďakoval spoluhráčovi

Loviac v pamäti i bloku som si čítal, čo hovorili Galis a Tittel. "Mal svoju partiu v partii, Ondra Krištofíka a Vlada Kindera. Neodťahoval sa však od ostatných. Pre mňa bol niečím medzi starším synom a mladším kamarátom," spomenul som si na trénerove myšlienky.

"On musel vedieť, že je hviezdou, ale zamak to nedal najavo. Správal sa presne tak, ako ostatní dvadsiatnici v tíme. Súkal góly, prestrieľal nás k titulu. Dal gól, a bežal poďakovať spoluhráčovi, ktorý mu prihral. Ešte viac sa tešil, keď niekomu naservíroval tak, že musel byť úspešní," listoval som v poznámkach z Tittelových slov.

Jokl a Dubovský? Srdcia slovanistov

Galisovi som spomenul, že Petra zvykli prirovnávať k Joklovi. "Nerád robím tieto porovnania. Spájali ich však dve veci - elegantný prejav a srdce slovanistu. Práve tie srdcia z nás vtedy urobili majstrov," obrátil som list.

Medzitým sa pristavili dvaja šarvanci z prípravky Vinohradov. Vraj: "Ujo, a čo to tak škaredo píšete," zbadali čmáranice v bloku. Zaútočil som: A viete, za koho hral Dubovský?

"Za Inter," hovoril prvý. A za aký? "Tuším bratislavský i milánsky," odvetil vyšší v bielom. "Čo si pipi, za Slovan a Real," osopil sa znalecky menší v portugalskom drese a s brankárskymi rukavicami. Otca má Afričana. "Ale v Portugalsku chcú dávať góly, ako Dubovský?" skúsil som. "Rád sa hádžem a vyskakujem," dôvodil logicky, hoci malý rómsky chlapec zo Spišských Vlachov mu dával gól za gólom.

Vraj za päť fliaš šampanského

Turnaj sa nehral na ihrisku, kde začínal Dubovský. Už nie je. Stojí tam supermarket Billa. "Pravdaže, je mi smutno za tým štadiónikom, ale nie v tom je príčina poklesu záujmu o futbal. Ihrísk a plôch je dosť. Ibaže deti majú iné záujmy. Vidíte, prišla pizza a vrhli sa na ňu, hoci o päť minút hrajú. Ešteže tu nemáme videohry," povzdychol si Arpa.

"Vtedy, v osemdesiatom piatom, obiehali tréneri okolo štadiónov. Slovanisti sa dočítali, že akýsi mladší žiak Dubovský dal v dvoch sezónach vtedy takmer 50 gólov. Noviny napísali, vraj Arpa predal Boba (prezývka Dubovského - pozn. red.) za päť fliaš šampanského. Nebolo to tak, hoci Lajo prískočné zaplatil."

Kto by nešiel do Realu?

Keď Dubovský opúšťal belasý dres, mali záujem Ajax a Real. Galis dlhšie rozmýšľal nad odpoveďou: "Pre Peťov futbalový rast by bol vhodnejší menej náročný klub ako Real. Nemohol som do toho nič hovoriť, ale bohvie, ako by som rozmýšľal ja." Napokon sa zhodol s Tittelom: "Neviem si predstaviť, že niekto odmietne ponuku Realu."

Čo by robil Dubovský dnes? "Hral by futbal, bol lídrom a mojou pravou rukou," ponáhľal sa s odpoveďou Galis. "A kapitánom, ale to sa už dostávame tam, kde nechceme. K spomienkam, smútku, slzám. V tomto prípade k strašnému významu slova - keby," jemne ukončil Tittel.

Otec Dubovský poslal na Spiš Oviedo

Na ihrisko prišiel odovzdať chlapcom trofeje otec Viliam Dubovský. Tréneri zo Spišských Vlachov mu dali malé suveníry, on vytiahol veľký plagát Realu Oviedo z roku 1998.

"Máme odložené všetky Peťove trofeje a drobnosti. So spomienkami sa vyrovnávame, ako sa dá. Od všetkých je krásne, že nezabudli, ale manželka trpí, keď vidí pri rôznych príležitostiach Petrove fotografie. Na druhej strane, nie je to úžasne, ako tí chlapci bojujú, hovoril otec.

"Ja som hral volejbal, Peter skúšal všetky kolektívne hry, skvele hral stolný tenis i šach. Myslím si, že preto mal ten prehľad na ihrisku. Som z Piešťan, ak tam zavítam a stretnem sa s priateľom Kravárikom, vždy si pripomenieme nevyspytateľnosť osudu. Ja volejbalista mám futbalistu, on futbalista volejbalistu," snažil sa významný architekt, ktorý prednáša na bratislavskej Technickej univerzite potlačiť vkrádajúcu sa atmosféru smútku.

Možno raz so Španielmi

Neželal si, aby usporiadatelia čítali žiakom Petrov nekrológ. Skôr sa začal živo zaujímať o myšlienku, ktorú naznačili Spišiaci: "A nemohol by tento turnaj byť medzinárodný? Isteže. Zašli sme aj ďalej: Možnože nadídu také časy, že pozveme trebárs prípravku Realu."

Otec Petra Dubovského Viliam (v strede) odovzdal zástupcom mladých futbalistov zo Spišských Vlachov plagát Realu Oviedo, za ktorý jeho syn hrával v rokoch 1995 - 2000.

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL