V jedenásťkilometrovej Hodruši-Hámroch žije Mária Hudecová už 40 rokov. Roky si nemohla zvyknúť na jej dĺžku a na to, že všade bolo ďaleko. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
rokoch ubudlo.
Starosta obce Hnilčík v Slovenskom raji Vladimír Fabián potvrdzuje, že dĺžka obce prináša nemálo problémov: "Zastavaná časť Hnilčíka je dlhá asi sedem kilometrov, no s osadami Bindt a Ráztoky to je ešte viac. Najväčším problémom je, že do týchto osád nechodia autobusové spoje a ľudia sú odkázaní buď na autá, alebo chodia pešo."
Smerom na Bindt sú to približne štyri kilometre a do Ráztok tri. V týchto dvoch osadách žije asi šesťdesiat obyvateľov a obec musela pre nich vyriešiť aj zásobovanie. V samotnej dedine sú dva obchody, ktoré zatiaľ postačujú aj sedemkilometrovej obci. Jeden na hornom, druhý na dolnom konci. Do osád rozvážajú obchodníci potraviny na vlastných autách raz v týždni. Privezú to, čo si ľudia dopredu objednajú.
Život v dlhej obci je aj pomerne nákladný. Tristotisíc korún dáva obec iba na verejné osvetlenie. "Ročný rozpočet obce je 2,4 milióna, na daniach vyberieme 400-tisíc. Zaplatiť z toho 300-tisíc za osvetlenie nie je málo. Šetríme, ako sa dá. Objednali sme úsporné žiarovky, ale zatiaľ sa to priveľmi neukázalo. O pol dvanástej večer až do rána osvetlenie vypíname úplne," dodáva starosta.
Aspoň od problémov s dopravou je Hnilčík ušetrený. Jeho hlavná časť leží na spojnici Spišskej Novej Vsi a Košíc, takže autobusov ostalo dosť.
Štiavnik na Kysuciach meria 15 kilometrov, zastavaná časť obce je dlhá viac ako sedem kilometrov. Podľa prednostu obecného úradu Jozefa Chlebinu to majú sťažené v tom, že obec má veľké prevýšenie. Spodná časť je v nadmorskej výške 420 metrov, Javorník už má 1071 metrov.
"Obchodov máme, našťastie, dosť, lebo pre ľudí by to mohol byť problém. Väčšina rodín už má auto a kto ho nemá, používa bicykel. Obecný úrad je našťastie v strede, takže aj z okrajových častí je to porovnateľná vzdialenosť."
Dlhé obce vyrástli na Slovensku hlavne v hornatých oblastiach a údoliach, kde sa nemohli rozrastať do šírky. Medzi najdlhšie patria Štiavnik, Hodruša-Hámre, Osturňa, Liptovské Revúce či Hnilčík. Najviac problémov býva s dopravou, slabou obchodnou sieťou, vysokými platbami za verejné osvetlenie a miestnymi komunikáciami.
Hodrušanom najviac chýba všeobecný lekár
Mária Hudecová sa do Hodruše-Hámrov v Štiavnických vrchoch vydala pred štyridsiatimi rokmi. Dlho si nevedela zvyknúť, že kdekoľvek sa chcela dostať, musela buď prejsť kilometre, alebo čakať na autobusový spoj.
"Pochádzam z malej dediny, odkiaľ bolo všade blízko. Tu je ďaleko k lekárovi, na úrad, všade. Časom som si zvykla. Horšie na tom boli ľudia z mesta. Aj mestá sú veľké, ale tam je na každom metri obchod a zastávka autobusu. Tu niekoľko spojov v posledných rokoch ubrali a už to bolo cítiť," dodáva pani Mária.
Vždy existovala aj akási rivalita medzi hornou a dolnou časťou obce. "Je prirodzené, že každá časť chcela pre seba to lepšie. V našej časti sa má napríklad zrušiť základná škola a deti budú musieť dochádzať. Je to škoda," dodáva.
Obec je dlhá jedenásť kilometrov a s niektorými ďalšími časťami - Vrchmi či Kopanicami má ešte viac. "Je to takmer 40 kilometrov komunikácií, čo nám robí nemalé problémy. Hlavne v zime nám to dá zabrať," hovorí starosta Hodruše-Hámrov Jozef Uram.
Obec vznikla pred rokmi spojením Hodruše, Dolných Hámrov a Kopaníc. Aj Hodrušu zaťažujú vysoké platby za verejné osvetlenie. Ročne sa vyšplhajú až na 600-tisíc korún. "Podstatne viac nás však trápi to, že sme prišli o lekára pre dospelých. Máme zubára, aj dorastového lekára, ale všeobecný nám chýba najviac. Kedysi sme ich mali aj dvoch, teraz musia ľudia cestovať do Žarnovice. Máme okolo dvoch tisíc obyvateľov, z nich je veľká časť dôchodcov. (eta)
