VARŠAVA, BRATISLAVA - Poľskí farmári by mali po vstupe krajiny do Európskej únie dostávať len štvrtinu toho, čo ich kolegovia zo súčasných členských štátov. Asi stovka poľských roľníkov (na snímke ČTK/AP) včera protestovala proti tejto nerovnosti pred zastupiteľstvom Európskej komisie vo Varšave. Predstaviteľ komisie Bruno Dethomas prisľúbil, že pochybnosti roľníkov odovzdá diplomatom v Bruseli.
„Dúfame, že veľvyslanec do Bruselu pôjde. Nechceli by sme doviesť situáciu k tomu, že pôjdeme do Bruselu sami, a že tam budeme svoje stanovisko vysvetľovať demonštráciami,“ povedal šéf poľnohospodárskej loby Wladyslaw Serafin.
Návrh Európskej komisie na financovanie v prvých rokoch rozšírenia Európskej únie nepotešil ani ostatné kandidátske krajiny.
„Nielen Česká republika, ale ani ďalšie kandidátske krajiny s tým nemôžu súhlasiť,“ povedal český premiér Miloš Zeman.
Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána plán Európskej komisie poskytnúť kandidátskym krajinám len malú časť z toho, čo dostanú členské krajiny, môže narušiť všeobecnú a pomerne vysokú podporu vstupu do únie v kandidátskych krajinách.
„V tejto situácii je veľmi dôležité dohodnúť sa s ostatnými uchádzačmi na spoločných pozíciách, hoci ich môžeme vyjadriť aj samostatne,“ vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi.
Oznámil, že premiéri krajín Visegradskej štvorky sa v najbližších týždňoch stretnú, aby koordinovali svoje stanovisko k návrhu Európskej komisie.
Výhrady majú aj poslanci Európskeho parlamentu. „Návrh finančného rámca pre rozšírenie sa stretol s rezervovaným prístupom členov zahraničného výboru a rozpočtového výboru, zazneli i jasné výhrady,“ povedal včera hovorca Európskeho parlamentu.
Mnohí poslanci si kladú otázku, ako bude možné finančne zaistiť rozšírenie o viac ako desať štátov s peniazmi, s ktorými únia počítala na rozšírenie len o šesť krajín. Poslancom chýba informácia aj o reformách spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá by podľa nich vo svojej súčasnej podobe len ťažko vydržala šok rozšírenia.
Zo strany Nemecka, Holandska, Švédska a Británie zazneli výhrady proti návrhu komisie sľubovať novým členom priame platby poľnohospodárom, keď vôbec nie je isté, či táto prax bude po očakávanej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky vôbec aktuálna.
Tieto krajiny už dlhší čas zdôrazňujú potrebu spájať rozšírenie s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá ich v súčasnej podobe stojí veľa peňazí a po rozšírení by stála ešte omnoho viac.
Opačný názor má Francúzsko, ktoré chce súčasnú podobu tejto politiky, výhodnú pre francúzskych poľnohospodárov, udržať čo najdlhšie.
V Bruseli sa objavujú hlasy o tom, že vzhľadom na tohtoročné voľby vo Francúzsku a v Nemecku nemožno očakávať, že sa v únii dostatočne skoro nájde konsenzus. Z nemeckých kruhov dokonca zaznelo, že by to mohlo i odložiť rozšírenie asi o rok.
Podľa slovenského vyjednávača Jána Figeľa by toto odloženie bolo pre nás zlou správou.
„Želáme si, aby sa rozhodnutie členských krajín prijalo v priebehu jari, pretože bez nich sa nedá rokovať. Dúfame, že nebude nejako odložené do konca francúzskych prezidentských a parlamentných volieb, prípadne do septembrových nemeckých volieb.“
(mar, čtk)
