Rozhodujúce druhé kolo prezidentských volieb v Iráne včera prebehlo za ešte prísnejších bezpečnostných opatrení než kolo prvé. Už pred deviatou hodinou ráno, keď sa otvorili volebné miestnosti, sa začali tvorili rady. Napriek tomu, že Irán trápia v posledných dňoch kruté horúčavy, voliči boli veľmi aktívni. Úrady včera museli niekoľkokrát predĺžiť otvorenie volebných miestností.

Iránci si vyberali medzi dvoma kandidátmi. Prezident Iránu z 90. rokov Alí Akbar Rafsandžání, víťaz z prvého kola, bol považovaný za mierneho favorita. Jeho súper, ultrakonzervatívny Mahmúd Ahmadínedžád sa však teší podpore najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a ozbrojených zložiek.

Vedenie krajiny urobilo množstvo opatrení, aby zabránilo falšovaniu výsledkov. V každom volebnom okrsku boli pracovníci ministerstva vnútra. Niekoľko miestností predčasne uzavreli preto, že sa v nich objavili podozrivé osoby a hrozila manipulácia s hlasovacími lístkami.

Včera k večeru však iránske ministerstvo vnútra vyhlásilo, že žiadne vážnejšie prehrešky nezaznamenali.

Obaja kandidáti hlasovali medzi prvými. Starosta Teheránu Ahmadínedžád, ktorému jeho sľuby o "sociálnej rovnosti na základe islamských pravidiel" vyniesli medzi novinármi titul "islamský Robin Hood" po hlasovaní povedal: "Je to začiatok novej epochy v histórii našej krajiny. Budeme spolupracovať s vládou každej krajiny, ktorá sa nespráva k Iránu nepriateľsky." Jeho súper Rafsandžání bol presvedčený o svojom víťazstve a vyhlásil: "Som pripravený zohrať významnú úlohu v histórii krajiny. Zastavím nadvládu extrémizmu."

Vysoká účasť bola podľa pozorovateľov výhodnejšia pre Rafsandžáního, ktorý sa spoliehal hlavne na podporu mládeže. Zo 47 miliónov registrovaných voličov je polovica mladšia ako 25 rokov. Iránci majú volebné právo od 15 rokov. Starosta Teheránu, zástanca konzervatívneho islamského socializmu časť mladých naopak odradil, keď vyhlasoval, že sa treba brániť "zhubnému vplyvu Západu". Okrem toho sa preslávil tým, že chcel presadiť vo verejných budovách oddelené výťahy pre mužov a ženy. Zatiaľ zaviedol toto pravidlo, ktoré v Iráne platí vo verejnej doprave, iba na radnici.

Podľa iránskych obrancov ľudských práv sú obaja kandidáti konzervatívni, jeden viac, druhý menej a Iránci si de facto vyberajú medzi zlým a ešte horším. Reformátori totiž prehrali voľby už v prvom kole, pretože do druhého nepostúpil ani jeden ich kandidát, a tak sa zhodli na podpore o niečo umiernenejšieho Rafsandžáního. Rozdiel medzi oboma kandidátmi nie je zásadný.

V prípade víťazstva Ahmadínedžáda však existujú obavy, že zakáže ženám i nosenie farebných šatiek a bude trvať výhradne na čiernej farbe. Mladí Iránci sa tiež boja, že prídu o možnosť slobodného prístupu k internetu. Nech už vyhrá ktorýkoľvek z kandidátov, rozhodujúce slovo v Iráne bude mať i naďalej ultrakonzervatívny orgán nazvaný Rada strážcov islamskej revolúcie.

Autor: agentúra Epicentrum pre SME