FOTO SME - Pavol Funtál
Na Slovensko v týchto dňoch prišiel bývalý pracovník komunistickej vojenskej rozviedky František Vojtásek (74), ktorý však zároveň až do svojho zatknutia pracoval aj pre francúzsku vojenskú rozviedku. Vo štvrtok sa v Bratislave zúčastnil besedy Na obe strany, ktorú usporiadal Ústav pamäti národa.
Vojtásek najskôr pracoval proti Nemecku, neskôr ako vojenský pridelenec na československej ambasáde v Paríži proti Francúzsku. Po okupácii v roku 1968 sa sám ponúkol Francúzom, že bude pracovať pre nich. Hovorí, že tak urobil z presvedčenia. České orgány zastavili jeho trestné stíhanie za vlastizradu až v roku 2001.
12 rokov vo väzení
Vojtásek o sebe hovorí, že ako agent bol "dobrý priemer". Podarilo sa mu, napríklad, vyniesť z ambasády tajné plány, ako chce Sovietsky zväz postupovať proti NATO. Urobil tak cez obedovú prestávku, keď boli všetci vonku. S dokumentmi odišiel do pripravenej hotelovej izby, kde dokumenty rýchlo odfotografovali, a na pracovisko sa stihol vrátiť skôr ako ostatní.
Získal aj kompromitujúce materiály na významného pracovníka československého ministerstva obrany, ktoré odovzdal Francúzom a tí ich potom využili. Sám hovorí, že za službu nedostal žiadnu odmenu.
Napokon doplatil na chybu Francúzov, ktorým sa do generálneho štábu dostal sovietsky špión. Práve jemu Vojtásek odovzdal vo Viedni dôležité informácie, a dozvedeli sa to Sovieti. V roku 1978 československá rozviedka Vojtáska zatkla. K špionáži sa radšej priznal, pretože zatkli aj jeho ženu. Dostal 25 rokov v najhoršej väznici vo Valdiciach.
Hrdinom ani po revolúcii
Na slobodu sa Vojtásek dostal v roku 1990 na základe amnestie. Hneď išiel na francúzsku ambasádu, kde si jeho prípad podávali, až mu napokon z francúzskej rozviedky poslali letenku do Paríža. "Keď som tam prišiel, povedal som všetko tak, ako som to cítil," hovorí. To znamená aj nespokojnosť s tým, že si na sovietskeho agenta nedali pozor.
Francúzi mu dali 5-tisíc českých korún a prisľúbili, že o jeho odmene za 10 rokov spolupráce budú rokovať. Dodnes sa však od nich žiadnej odpovede nedočkal. Francúzi sú aj podľa historika Pavla Žáčka známi tým, že sa k neúspešným operáciám radšej nehlásia, poškodilo by to ich dobré meno.
Vojtásek nedostal žiadne odškodnenie ani od Česka za roky vo väzení a z pôvodnej hodnosti podplukovníka zostal vojakom v zálohe. Napriek tomu hovorí, že dnes by konal rovnako.
Predseda senátu, ktorý po roku 1989 rozhodoval o jeho žiadosti o rehabilitáciu, bol bývalým vyšetrovateľom ŠtB. Vyšetrovateľ, ktorý sa zaoberal jeho údajnou vlastizradou, zas požiadal Českú akadémiu vied o stanovisko, či bolo Československo po roku 1968 suverénnym štátom, alebo okupované. Po deviatich mesiacoch odpísala, že nie je kompetentná o tom rozhodnúť.
Za pravdu dal Vojtáskovi až Ústavný súd, ktorý vyhlásil, že československý režim bol diktatúrou a vlastizrady sa nemohol dopustiť nikto, kto proti diktatúre brojil. (mož)
