Pestovaniu hrachora pomáhalo aj to, že vňať sa kvôli vyššiemu obsahu bielkovín (vyšší ako v lucerne a vo vike) skrmovala. Teraz je rozšírený najmä v krajinách južnej Európy, v Afrike a v Ázii.

Hrachor siaty je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky

1 metra. Nadzemná časť pozostáva z niekoľkých bočných poliehavých vetiev. Listy sú párnoperovité, jednojarmové, ukončené rozkonáreným úponkom. Kvety vyrastajú z pazúch listov, na stopke dlhej 3 až 6 centimetrov. Sú prevažne bielej farby a modrožilkované. Struky sú sploštené, s dvoma až troma semenami. Semená sú ploché, nepravidelne troj- až štvorhranné, pričom ich veľkosť závisí od kultivaru. Hmotnosť tisíc zŕn drobnosemenných typov je od 50 do 150 gramov, strednosemenných - 150 až 250 gramov a veľkosemenných 250 až 600 gramov.

Výživná hodnota hrachoru siateho je veľká vzhľadom na obsah bielkovín (v kilograme hmoty približne 280 až 300 gramov). Nezastupiteľné sú najmä aminokyseliny lyzín, metionín, tryptofán a arginín. Semeno hrachoru siateho je aj zdrojom suroviny na získanie kazeinu, ktorý sa v minulosti uplatňoval v textilnom priemysle i v ďalších odvetviach.

V našom jedálnom lístku hrachor doposiaľ nenašiel také uplatnenie, aké by si zaslúžil. Starší pestovatelia ho neraz omylom nazývajú cícer, s čím sa môžeme stretávať najmä na výstavách zeleniny a ovocia.

Autor: Ing. ANTON KNIEBÜGL