|
ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV |
Monika žije sama s desaťročným synom. Minulú jeseň mal jej syn úraz, spadol z bicykla. Pomohol mu muž, ktorého predtým vídavala na ich ulici. Ošetril synovi koleno, odprevadil ho domov a ponúkol sa, že bicykel opraví. Medzi Monikou a mužom sa postupne vyvinul pekný vzťah a nedávno jej navrhol spoločné bývanie. Zároveň sa však priznal, že je pedofil, že ho priťahujú malí chlapci. Monike nechal neobmedzený čas na rozmyslenie, nenalieha, iba vraj zavolá, či môže prísť. Monike, ale aj jej synovi však priateľ chýba. Doteraz nenatrafila na nikoho, s kým by si tak dobre rozumela, bojí sa však, že by raz muž jej synovi, alebo niekomu neznámemu mohol ublížiť.
Internetových čitateľov sme sa opýtali: Dá sa dôverovať takému človeku? Vystavuje Monika svoje dieťa veľkému riziku?
Namiesto toho, aby Monika na toho človeka upozornila políciu, rozmýšľa, že si ho nasťahuje rovno do bytu k malému chlapcovi. To si naozaj naivne myslí, že bude prežívať nádherný spoločný rodinný život? Vôbec nemyslí na to, že ide o odpornú sexuálnu úchylku, s ktorou sa dotyčný nikdy nevyrovná? A bude len otázkou času, kedy vznikne malý nevedomý podnet od jej syna, a môže sa stať niečo, čo bude do konca života ľutovať. Má šťastie aspoň v tom, že sa jej s tým priznal.
§ § §
V televízii som videla príbeh ženy, ktorá sedem rokov žila s pedofilom. Keď sa s ním zoznámila, bola rozvedená a mala dvoch malých synov (5 a 7 rokov). Chlapík bol úžasný, s deťmi si perfektne rozumel. Po nejakom čase na to žena prišla, on sa jej s tým priznal a dohodli sa, že bude chodiť na terapiu. Ďalších sedem rokov fungovali tak, že ona spávala na matraci pri dverách spálne, aby mala istotu, že jej muž nechodí za deťmi do izby. Potom však prišla na to, že aj tak sa mu to nejako podarilo a dlhodobo zneužíval mladšieho syna. Rozviedla sa, ale synovi zničila život.
§ § §
Asi pred rokom som sa cez e-mail bavila s jedným mužom, ktorý je ženatý, má dcéru a je - na dievčatká. No a ako som sa s ním bavila, ozrejmil mi mnohé fakty. Takže si nemyslite, že pedofil je starý uslintaný chlap prípadne vybielený popspevák v čiernom klobúku, čo nemá iné na rozume, len zneužívať deti. Predovšetkým, pedofília je vrodená úchylka. A každý človek ju môže, ale aj nemusí ovládať. Zdá sa, že Monikin známy túži po rodine, asi ani nie priamo po nej. Ak sa jej však priznal s takouto vecou, veľmi pochybujem, že má v úmysle robiť niečo nekalé. Monika si však musí uvedomiť, že v jeho očiach nebude nikdy na prvom mieste. To môže byť pre ňu asi dosť podstatné. Ale na druhej strane, koľké ženy "normálnych" mužov sú na prvom mieste? Monika môže byť emancipovaná, koľko chce, jej syn potrebuje otca. Môže hľadať ďalej, môže mu veriť, môže mu neveriť. Ale nech si to veľmi, veľmi dobre rozmyslí. Určite u neho nehrozí riziko, že bude syna mlátiť, alebo ho nebude mať rád, ako to pri takých "pridaných hodnotách" býva.
§ § §
S pedofilmi sa stretávame bežne. Stretávame ich na ulici i v práci, sú našimi susedmi, niektorí aj príbuznými, učia naše deti v škole. Nikto to nemá napísané na čele. Väčšina si jednoducho žije svoj život a nikomu ani nenapadne, že by tí ľudia mali pedofilnú orientáciu. Nevyzerajú totiž tak, ako ich vykresľujú bulvárne médiá. Ani sa tak nesprávajú. A ani takí nie sú. V očiach druhých vlastne ani nie sú pedofilní. Tak, ako sa medzi rodičmi nájdu takí, ktorí svojim deťom ubližujú, nájdu sa takí aj medzi pedofilmi. Nikdy to však nie je štandard, to sú skôr výnimky.
§ § §
Keby sa to stalo mne, tak by som sa s tým chlapom porozprávala, ako to s ním je. Lebo to, že sa k tomu priznal, svedčí, že nie je úplne "vymetený". Spýtala by som sa ho, ako to koriguje, či by nebol prítomnosťou syna skúšaný, koľko vydrží a aké má páky, aby nepodľahol. A musela by som mať dohodu so synom - musel by mi povedať aj to najmenšie, čo by sa mu nepozdávalo, že "ujo robí".
§ § §
Monika zrejme nemá na výber z množstva chlapov, ale dať sa dokopy s pedofilom je už zúfalosť. Už len to, že chodí okolo detí, pomáha im a ošetruje ich, je veľmi podozrivé. Skôr by mala syna upozorniť, aby sa s takými ľuďmi nedával vôbec do reči. Aj keď pedofil nie je zločincom len preto, že je pedofil - rovnako ako homosexuál. Pedofil sa stáva zločincom vtedy, keď sexuálne zneužije dieťa. Keby sa dala dokopy s homosexuálom alebo zoofilom, to by bolo ešte v poriadku, keďže ich úchylka nie je spoločensky nebezpečná. Dalo by sa uvažovať prípadne aj o pedofilovi, ktorý je na opačné pohlavie, ako dieťa, a lieči sa. V tomto prípade je však odpoveď, myslím si, jednoznačná - nevystavovať dieťa nebezpečenstvu.
§ § §
Stačilo by zhovárať sa so synom. Pokiaľ je medzi Monikou a jej synom pevné puto a dôvera, môže si byť istá, že by sa jej zdôveril, keby sa mu niečo nepozdávalo. Všetko je to o dôvere. A najmä o dôvere dieťaťa k rodičovi.
§ § §
Ja mám so synom pekný a otvorený vzťah. Napriek tomu by som si pedofila do bytu nepriviedla. Priatelia môžeme byť, ale neviem, prečo s ním žiť pod jednou strechou. To naozaj ženy potrebujú za každú cenu partnera? Nech je akýkoľvek?
§ § §
Monika, idú prázdniny, pošli syna do tábora, alebo na mesiac k babke a navrhni svojmu priateľovi, že sa na ten čas nasťahuješ k nemu. Keď budete sami dvaja, uvidíš, ako sa bude k tebe správať. Ja deti nemám, ale toto by som neriskla. Stačí, aby sa syn neprozreteľne popretŕčal pred "ujom" len v trenírkach a nešťastie môže byť hotové.
§ § §
Ja som sa voľakedy tiež nezáväzne kamarátila s pedofilom (vedela som to o ňom od začiatku nášho kamarátstva) a musím povedať, že to bol naozaj charizmatický chlapík - milý, zábavný, ochotný. Keď som ho však poznala už dlhší čas, vyšlo najavo, že je dosť odbrzdený, že mu nevadí napríklad klamať, kradnúť v obchode, strieľať do susedových sliepok a podobné veci, ktoré by podľa mňa normálnemu slušnému človeku napadnúť nemali. Takže som sa ho začala aj trochu báť a postupne sme sa rozkamarátili. Čiže úplne mimo nejakého pedofilného kontextu to bol proste čudný muž. Monike by som poradila, nech sa do žiadneho vážneho vzťahu nehrnie, radšej nech si skúsi počkať, či sa nevykľuje šidlo z vreca.
