FOTO
Ako sa snujú pavučiny snov
Arthur Schnitzler (1862-1931), rodený Viedenčan, nikdy nebol literárnou hviezdou. Záujem oňho sa zdvihol po Kubrickovom sfilmovaní jeho Snovej novely, ale ani vtedy to nebola masová hystéria okolo literárnej hviezdy. Na to, aby Schnitzler prenikol výraznejšie aspoň do veľkého Nemecka, bol priveľmi rakúsky, a na to, aby zažiaril za veľkou mlákou, bol priveľmi európsky. A tak ostal skvelým prozaikom s obmedzeným, ale zato vyberaným čitateľským okruhom.
Narodil sa v známej viedenskej rodine židovského lekára a sám študoval medicínu. Špecializoval sa na nervové a krčné choroby s pridruženým záujmom o syfilis. Na prelome storočia sa stal dokonca módnym lekárom, ku ktorému sa snobsky chodilo nie kvôli chorobe, ale kvôli bontónu. Jeho lekárska kariéra pripomína ďalšieho slávneho Viedenčana, doktora Freuda, s ktorým udržiaval kolegiálne i priateľské vzťahy.
Ku cti Arthura Schnitzlera však slúži, že vo svojej literárnej tvorbe nikdy neplával po povrchu, nevyhľadával spoločenský úspech, ani sa neobzeral na početnosť svojej čitateľskej "klientely". Písal náročné, vycibrené a vycizelované diela, v ktorých ho síce zaujímali aj dramatické zlomy a krajnosti, ale nikdy nie kvôli senzačnosti.
Ako dramatik bol najplodnejší - napísal vyše tridsať divadelných hier, z ktorých dodnes prežili Milkovanie alebo Laškovanie, groteska U zeleného papagája, dráma Profesor Bernhardi či ibsenovsky ladená Šíra krajina. Ako prozaik bol menej expanzívny, veď napísal okrem poviedok a menších noviel iba dva romány.
V jeho próze však dosahuje estetický vrchol modernistická literatúra prelomu 19. a 20. storočia. V Poručíkovi Gustíkovi využil metódu vnútorného monológu, v ktorom sa stal naozajstným majstrom. Kľúčový román Cesta do šíravy má najmä dokumentárnu hodnotu, a tak zostáva Schnitzler najmä majstrom menších prozaických plátien - poviedky a novely.
Taká je aj snová novela s jednoduchým názvom Snová novela. Je naozaj utkaná z nitiek viet a obrazov, ktoré vytvárajú mysteriózny príbeh. Manželská dvojica so starosvetsky znejúcimi menami Fridolín a Albertína zažíva už roky každodennú rutinu a manželskú nudu. Na neveru sú bojazliví, na dobrodružstvo leniví. A predsa hľadajú únik z jednotvárnosti svojho zväzku i dvojtvárnosti okolia.
Dej sa začína v okamihu, keď odložia do postele svoju dcérku a Fridolína, ktorý je doktorom, odvolajú za lekárskymi povinnosťami. Začína svoju prízračnú púť chorou i zdravou Viedňou, ocitá sa na karnevale, ktorý pripomína sen. Albertína doma zatiaľ sníva sen, ktorý je blízky realite, akoby sa v nej premietali všetky dobrodružstvá jej manžela. Na konci sa opäť objaví motív dieťaťa: zaznie dcérkin smiech a my nevieme, či je to úškrn nad prázdnotou dvoch dospelých životov, alebo výraz nádeje, že sa v tomto manželstve všetko skončí dobre.
Hoci je Schnitzlerova próza nesená dráždivou erotikou, má ďaleko od nevkusnej sexuality. Všetko sa odohráva v jemnom, snovom opare. Znepokojenie, ktoré sa zmocní čitateľa, je kombinácia smútku s estetickým pôžitkom z krásy. Tá krása je trochu dekadentná, nie však mŕtva.
DANIEL HEVIER
Výroky Arthura Schnitzlera
"Keď sa ti zdá, že si zlyhal vinou nejakého človeka, neobviňuj ho hneď, ale najskôr sa spýtaj sám seba, či si práve takého človeka nehľadal."
"Pokiaľ vernosť nie je vzájomným darom, tak je najbláznivejšou zo všetkých márnotratností."
"Kto vie úplne pochopiť tieto tri skutočnosti: že existuje, že je práve tým, kým je, a že raz nebol a raz nebude?"
Eyes Wide Shut podľa Snovej novely
Mnohí filmoví diváci budú možno prekvapení, že posledný film Stanleyho Kubricka Eyes Wide Shut, dokončený v roku 1999, nakrútil tento slávny režisér na motívy Snovej novely. Hlavné úlohy stvárnili hollywoodske hviezdy Tom Cruise a Nicole Kidmanová, vtedy ešte manželia.
Až teraz môžem prekladať Schnitzlera
"Kedysi som v rozhovore pre SME povedala, že Schnitzler bol mojím učiteľom," hovorí Anna Grusková. "Prekladala som jeho hry, napísala o ňom dizertáciu, neskôr aj knihu Milý pornograf.
Dokonca mám cyklus krásnych fotografií, štylizovaných podľa podôb jeho priateliek, ktorý so mnou kedysi s chuťou urobili Marija Havran ako vizážistka a Katarína Marenčinová za objektívom. Vtedy Katy ešte nadšene fotografovala operu a s Marijou sme sa zbožne oddávali filmom Luchina Viscontiho a Wildeovmu Portrétu Doriana Graya, ktorého dramatizáciu sme raz aj inscenovali u nás v pivnici.
Dnes robím divadlo nielen v pivnici a učiteľov a učiteliek mám oveľa viac: možno väčšmi orientovaných na naozajstný život, nielen na ten tieňový, plný osudových vášní a bolestných, nenaplnených túžob. Napriek tomu si myslím, že až teraz môžem prekladať Schnitzlera - s odstupom, s gustom labužníčky. So svedomitou, vynikajúcou jazykovou redaktorkou pani Dagmar Brüllovou, na stretnutia s ktorou som sa vždy tešila."
FOTO
FOTO SME - PAVOL MAJER
