Minuloročnú dovolenku sme začali s manželkou plánovať týždeň pred jej začiatkom. Vedeli sme len, že chceme ísť do Talianska, vidieť peknú prírodu a vyhnúť sa davom turistov. Zo stránok Stay4Free.com a HospitalityClub.org sme si vytipovali asi päťdesiat Talianov a poslali im krátky e-mail so žiadosťou o radu, ktoré miesta by sme si v ich regióne nemali nechať ujsť. E-mail obsahoval pár viet o nás, približnú plánovanú trasu v Taliansku a tiež otázku, či by dobrodinec okrem rád nemohol ponúknuť aj ubytovanie.

V priebehu pár dní prišlo asi desať odpovedí - všetky obsahovali užitočné cestovateľské tipy a asi polovica aj ponuku na ubytovanie. Najzaujímavejšie mestá sme na mape spojili čiarou a dovolenka bola naplánovaná.

Prvým naším hostiteľom bol 35-ročný Franco z mestečka na úpätí Dolomitov. Jeho dom v starobylom centre pripomínal historické múzeum a mali sme v ňom k dispozícii celé poschodie - najväčšou výhodou hostiteľa však bolo, že "rád varil, ale nemal pre koho". Okrem trojdňovej exkurzie talianskou kuchyňou mal pre nás pripravené aj mapy okolia s označenými turistickými trasami a radami, čo sa vyplatí navštíviť. Ukázal nám, kde možno

nájsť kľúč od domu a ponúkol, že môžeme v jeho dome prenocovať kedykoľvek aj cestou naspäť, dokonca aj keď nebude doma - stačí si len odomknúť.

Od Franca sme zamierili k štyridsiatnikovi Charlesovi do mesta Cesena, 15 kilometrov od letoviska Rimini. Povolaním architekt práve prestavoval svoj dom. Keď bol v práci, robili sme si výlety po okolí a večer nám rozprával o svojich exotických cestách po Ázii.

Treťou zastávkou bol Rím. Milovníčka mačiek Valéria bývajúca pár minút chôdze od Kolosea nás privítala v obrovskom byte, kde sme opäť mali k dispozícii vlastnú izbu i kúpeľňu. Valéria, manažérka v štátnej správe, nám najskôr vyrozprávala všetky najnovšie vtipy o Berlusconim a potom sa podujala, že nám za jediný deň ukáže to najlepšie z Ríma. Prehliadku sme zakončili v typickej talianskej reštaurácii so živou hudbou (a žiadnymi turistami) - a všetky naše pokusy, aby sme si mohli za niečo sami zaplatiť, boli neúspešné. Pri rozlúčke nám Valéria venovala tašku plnú syrov, vín a ďalších talianskych pochutín - keďže vraj nestihneme navštíviť všetky regióny Talianska, mali by sme si z každého odniesť aspoň niečo.