Dušan Brozman (1961) pochádza zo Zvolena, od roku 1969, keď jeho rodičia emigrovali, žil vo Švajčiarsku. Vyštudoval dejiny umenia a filozofiu so zameraním na 20. storočie a Československo. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Takmer po štrnástich rokoch odchádza zo Slovenska jedna zo zahraničných inštitúcií, ktorá slovenskú alternatívnu kultúru podržala pri finančnom podvyživení počas Mečiarovho vládnutia. Aj vďaka nej prežilo v polovici 90. rokov divadlo Stoka, sieť filmových klubov či feministický časopis Aspekt. Záver júna je spojený so zamknutím kancelárie Strediska pre švajčiarsko-slovenskú kultúrnu výmenu Pro Helvetia v Bratislave, ako druhej zo štyroch pobočiek Visegrádskej štvorky. "Pomáhali sme, keď tu ešte málokto pomáhal. Teraz sa rovnováha v Európe mení a Švajčiarsko je možno trochu mimo hry," hovorí v rozhovore pre SME riaditeľ a synonymum Pro Helvetie na Slovensku DUŠAN BROZMAN.
Pro Helvetia odchádza z Bratislavy a koncom leta aj z Prahy. Myslíte si, že tieto krajiny už nepotrebujú jej pomoc?
"O pomoc slovenskej kultúre Pro Helvetii už niekoľko rokov nejde. Na prelome tisícročia Švajčiarsko svoju altruistickú pomoc v rámci kultúry Visegrádskej štvorky, na ktorú mala dovtedy vyčlenené prostriedky zo švajčiarskeho ministerstva zahraničia, zastavilo. Pro Helvetia však svoje pobočky z Bratislavy, Budapešti, Krakova a Prahy nestiahla, ale udržiavala ich ďalej, už z vlastného nadačného rozpočtu, so zmenenou funkciou - podporovala a iniciovala výlučne projekty v spolupráci so Švajčiarskom."
Prečo teda odchádza?
"Jeden dôvod je ten, že Pro Helvetia nás platila z vlastných zdrojov, na ktoré v podstate doplácala. Konštelácia sa zmenila, prišli nové nápady, myšlienky a vízie. Boli sme tu štrnásť rokov, čo v princípe stačilo. Na takom malom území bolo pobočiek akosi nahusto. A prišla potreba mať zastúpenie aj na iných svetadieloch."
Myslíte si, že je práve teraz správny čas na odchod zo Slovenska?
"Správny čas je vždy a nesprávny tiež. No najlepší čas to nie je. Otvorila sa Európska únia, cez jej programy sa deje veľmi veľa, prichádza mnoho peňazí, utvárajú sa nové partnerstvá. A naraz sme z tejto hry vypadli, ako by sme nič nerobili, ovocie zbiera niekto iný. V tom možno máme trochu smolu."
Keby ste sa pozreli späť, podporili by ste tie isté projekty, alebo by ste sa koncepčnejšie sústredili na dlhodobejšie stratégie?
"Asi to druhé. Ale to vtedy nebolo možné. Mali sme isté pravidlá, ktorých sme sa museli držať - podpora všetkých oblastí kultúry: výtvarné umenie, film, literatúra, tanec, divadlo, hudba. Okrem toho bolo treba zohľadniť aj minoritné projekty, či už maďarskej kultúry, alebo iných menšín."
Podľa čoho ste vyberali koho a kedy podporíte?
"Vyberal som podľa svojich vedomostí. Nehovorím to z hrdosti, ale preto, že tak vtedy fungovala Pro Helvetia. Okrem Sorosovej nadácie už nebolo nič, čo by bolo podporovalo nezávislú kultúru na Slovensku v tomto ťažkom čase. Bola to zodpovednosť. Neviem posúdiť, do akej miery som bol zodpovedný."
Pomohli vaše aktivity k pozitívnej zmene v nazeraní Švajčiarov na slovenské umenie?
"Nie. A ani o to nešlo. Cieľom bolo, aby si Švajčiarsko a západná Európa začali uvedomovať, že existuje aj východná Európa. Je mi jedno, či je to Slovinsko, Slovensko, Maďarsko, Česko alebo Ukrajina. Dá sa však povedať, že Pro Helvetia vo Švajčiarsku má imidž spojený s východnou Európou."
Ktorý projekt bol vašou poslednou iniciatívou?
"Číslo časopisu Vlna o Švajčiarsku."
Je niečo, čo ste nestihli?
"Chceli sme oveľa viac sprostredkovať visegrádsku kultúru Švajčiarsku. Nájsť ľudí v zahraničí, ktorí majú záujem o to, čo sa tu deje, nie je ľahké."
Budete sa osobne snažiť pokračovať v aktivitách, ktoré iniciovala Pro Helvetia?
"Budúci rok pripravujem publikáciu a výstavu Vladovi Havrillovi, o rok neskôr veľkú publikáciu o Stanovi Filkovi. Desať rokov pôsobím vo visegrádskom kontexte, kontakty zostali a človek rozmýšľa v rámci toho geograficko-kultúrneho prostredia." ANDREA KOPERNICKÁ
Stredisko pre švajčiarsko-slovenskú kultúrnu výmenu Pro Helvetia fungovalo na Slovensku od roku 1992 do roku 2005. Pomoc krajinám Visegrádskej štvorky iniciovalo švajčiarske ministerstvo zahraničia, ktoré udelilo už existujúcej nadácii Pro Helvetia (suplujúce ministerstvo kultúry) mandát na vykonávanie pomoci v oblasti umenia vo východnej Európe. Okrem kultúrnej pomoci existovala ešte pre tieto štáty pomoc ekonomická pod zastrešujúcim názvom Osthilfe. Pro Helvetia poskytovala na slovenské kultúrne aktivity približne 300-tisíc švajčiarskych frankov ročne (v prepočte asi 7,5 milióna slovenských korún). (kop)
