"Bolo to príjemné, ale najmä emotívne, nastúpiť proti Brazílii. Keď som počul národnú hymnu, moje srdce začalo silnejšie biť. Vždy som bol na ich strane a teraz som im súperom. Tú hymnu som počúval od detstva, v svetložltom drese som hrával desať rokov. Viem, že mnohí zažili už predo mnou podobné pocity, ale pre mňa to bolo napriek tomu niečo iné. Keď máte v rodnej Brazílii také hlboké korene, je to oveľa ťažšie," povedal 52-ročný Zico.
Do zápasovej reality sa dostal už po štyroch minútach hry. Rozhodcovia vtedy neuznali japonský gól pre ofsajd, ktorý nebol. "Môj brat vždy hovoril, že aj jeden gól môže zmeniť históriu. Chyby rozhodcov sa stávajú len v prospech veľkých mužstiev. Každý na štadióne videl gól, len asistent nie," neodpustil si Zico poznámku na adresu rozhodcov.
Legendárny futbalista hral na troch svetových šampionátoch za Brazíliu a mnohí ho považujú za súčasť toho najlepšieho, čo táto krajina futbalovému svetu dala. Na sklonku kariéry hral a trénoval v japonskom klube Kašima Antlers, v roku 2002 prebral taktovku japonskej reprezentácie. Pod jeho vedením sa už krajina vychádzajúceho slnka kvalifikovala na budúcoročné majstrovstvá sveta v Nemecku. (tasr)
