otec hospodárskeho zázraku i kancelár zjednotiteľ mali rovnakú stranícku knižku. Ani jej najslávnejšie roky ju však neochránili pred strmým pádom dole a skvelá povesť nezamedzila, aby sa stala ukážkou zneužitia moci. Nemecká Kresťanskodemokratická únia (CDU) vznikla pred 60 rokmi.

Zdrvený a porazený národ, zdevastovaná krajina rozdelená medzi štyri víťazné mocnosti. Tak vyzeralo Nemecko po druhej svetovej vojne. Moc prešla po vojne do rúk víťazom, ak sa však mala krajina začať dvíhať na nohy, potrebovala svoj vlastný politický život. Popri denacifikácii sa začali v Nemecku zakladať nové demokratické strany.

V sovietskej sfére sa ako prvá postavila na nohy Komunistická strana Nemecka (KPD). Komunisti rovnako ako sociálni demokrati (SPD) v západnej časti krajiny sa hlásili k tradíciám Weimarskej republiky, čo bol dovtedy najdemokratickejší systém, aký Nemci zažili. Liberáli (FDP) sa dokonca vrátili až do Bismarckových čias a snažili sa prekonať historické rozštiepenie pravicových a ľavicových liberálov.

Jedinou novinkou v povojnovom politickom živote sa tak stala Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej bavorská odnož Kresťanskosociálna únia (CSU). Podarilo sa jej osloviť protestantské vrstvy, ktoré patrili v čase Weimarskej republiky k Nemeckej národnej strane (vtedy strana prívržencov monarchie), ale aj liberálne a konzervatívne prúdy, a utvorila veľkú ľudovú stranu. Vznikla ako strana z občianskeho kresťanského hnutia, ktorá spájala odporcov nacizmu z oboch veľkých náboženstiev, teda protestantov i katolíkov.

V Berlíne a sovietskej zóne sa CDU prezentovala programom "kresťanského socializmu", ktorý oslovil široké vrstvy nielen v sovietskej, ale aj v západných zónach. Po vzniku Nemeckej demokratickej republiky (NDR) tu však nakoniec CDU upadla do zabudnutia.

V západných zónach mala celkom iný vývoj. Regionálne zoskupenia, ktoré sa utvorili hneď po vojne, sa na decembrovom zasadnutí v Bad Gotesbergu zjednotili a vytvorili Kresťanskodemokratickú úniu (CDU). Jej bavorská odnož CSU však zostala samostatnou stranou, ktorá sa dodnes volí len v Bavorsku. Má podobné zameranie ako CDU, je však konzervatívnejšia.

Kresťanskí demokrati vyhrali hneď prvé povojnové voľby v auguste 1949, keď získali 31 percent. Počet mandátov mali rovnakí ako sociálni demokrati. Prvú vládu vytvorili s liberálni (FDP), ktorí sú dodnes ich tradičným politickým spojencom.

Najdôležitejšou osobnosťou novej CDU sa stal Konrad Adenauer, neskôr aj prvý nemecký kancelár, a profesor Ludwig Erhard, ktorému jeho koncepcia sociálno-trhového hospodárstva vyniesla titul otca nemeckého hospodárskeho zázraku. Je to určite zásluha CDU a Adenauera, že sa nový štát nakoniec pričlenil k západným demokraciám a získal po dlhom boji suverenitu. Adenauer udržal seba i svoju stranu pri moci až do roku 1969.

Jej najväčším politickým konkurentom bola a je sociálna demokracia. Do jednej vlády si spolu sadli len raz, a to v rokoch 1966 až 1969, keď v čase hospodárskej recesie a vysokej nezamestnanosti utvorili veľkú koalíciu. Po jej skončení došlo k striedaniu pri moci a po 20 rokoch sa kresťanskí demokrati dostali do opozície. Zotrvali tam až do roku 1982, keď sa na čele s Helmutom Kohlom opäť vrátili k moci na dlhých 16 rokov.

Kresťanskí demokrati presadzovali svoju politiku principiálne a o znovuzjednotenie krajiny bojovali v čase, keď sa už domáca opozícia, ale aj svet zmieril s myšlienkou dvoch nemeckých štátov.

Po šestnástich rokoch pri moci, keď stranu a štát viedla jedna a tá istá osoba, sa však strana svojim princípom spreneverila. Škandál s jej financovaním, ktorý vypukol v roku 1999, znamenal pád až na dno a stratu popularity na dlhé roky. Stal sa ukážkou toho, ako moc deformuje, a jej bývalý predseda dodnes nevyvrátil podozrenie z korupcie.

Zjednotiteľ krajiny a pôvodca aféry Helmut Kohl so sebou stiahol celú generáciu politikov. To neskôr spôsobilo, že sa do čela typicky mužskej, západnej a konzervatívnej strany postavila prvá žena a východná Nemka, Angela Merkelová.