BRATISLAVA - Európska centrálna banka v posledných dňoch čelí čoraz intenzívnejšiemu tlaku niektorých členov Európskej únie, aby znížila hlavnú úrokovú sadzbu. Pre krajiny používajúce spoločnú menu euro je už dva roky referenčná sadzba nastavená na úrovni dvoch percent.

Po znížení sadzieb volajú najmä štáty, ktoré majú problémy s ekonomickým rastom. Očakávajú, že nižšie sadzby sa premietnu do lacnejších úverov, čo pomôže oživiť ekonomickú aktivitu. Lacnejšie euro by mohlo znamenať aj oslabenie jednotnej meny, čo by svedčilo exportérom.

V Taliansku sa dokonca začalo otvorene hovoriť o vystúpení z eurozóny a návrate k líre. Situáciu musel tento týždeň upokojovať premiér Silvio Berlusconi, ktorý potvrdil, že menou pre Apeninský polostrov zostáva euro.

Na Európsku centrálnu banku apelujú aj Nemci, ktorým do karát tento týždeň nahrala švédska Riksbank. Strážkyňa švédskej koruny sa v snahe podporiť ekonomický rast prekvapivo rozhodla zredukovať kľúčovú sadzbu o štvrtinu na 1,5 percenta. "Švédsky krok ukázal, že je možné výraznejšie podporiť rast a nespôsobiť pritom zvýšenú infláciu," povedal nemecký minister hospodárstva Wolfgang Clement.

Práve cenová stabilita je hlavným argumentom ECB pre udržiavanie sadzieb na historicky najnižšej úrovni. "Európska centrálna banka je nezávislá, transparentná a pravidelne komunikuje s politickými inštitúciami," vyhlásil jej šéf Jean-Claude Trichet, ktorý tak odmietol výzvy niektorých ministrov financií eurozóny na väčší vplyv pri rozhodovaní banky.

Predstava, že Francúzsku, Nemecku alebo Taliansku by sa lepšie darilo, keby ECB niekoľkokrát za sebou znížila úrokovú mieru, je úplne pomýlená, povedal pre Frankfurter Allgemeine Zeitung dekan Národohospodárskej fakulty Harvardovej univerzity Alberto Alesina. "Európsku centrálnu banku si neschopní politici vybrali za obetného baránka, lebo nie sú schopní robiť reformy," dodal. Podľa neho je úlohou centrálnej banky vo Frankfurte prihliadať na eurozónu ako celok, a nie zohľadňovať jednotlivé krajiny. Zaostávanie európskych štátov v ekonomickom raste pripisuje tomu, že Európania si zvykli pracovať menej ako Američania. "Ak chce EÚ rásť rýchlejšie, musia viac robiť Francúzi, Nemci a hlavne Taliani," poznamenal.

Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters neočakávajú, že by ECB do konca tohto roka sadzbami hýbala. Zdroje blízke centrálnej banke však pripustili, že sa diskusia o nich môže otvoriť v auguste - ak bude pokračovať slabý vývoj nemeckej ekonomiky. Samotné zníženie sadzieb by tak mohlo prísť v septembri.

Pre Slovensko by to znamenalo tlak na posilnenie koruny, pretože by sa zvýšil rozdiel medzi úročením korún a eur. Pre investorov by bolo atraktívnejšie uložiť svoje peniaze napríklad do korunových dlhopisov. Ak by sa Národná banka Slovenska chcela takýmto tendenciám vyhnúť, musela by zvážiť obdobný krok a znížiť aj úročenie koruny.

Autor: čtk