BRATISLAVA - Turiec, Orava, Liptov či Spiš sú stále živé. Viac ako polovica obyvateľstva - 54 percent - by územnosprávne členenie založené na prirodzených regiónoch považovala za zmysluplnejšie ako to terajšie a ešte o percento viac ľudí súhlasí s tvrdením, že takéto členenie by lepšie reagovalo na rozdielne potreby miest a obcí. Vyplýva to z prieskumu, ktorý agentúra FOCUS urobila od 1. do 7. júna na vzorke 1055 respondentov.
Historika Leona Sokolovského či sociológa Vladimíra Krivého výsledky prieskumu vôbec neprekvapujú. Sokolovský tvrdí, že racionálnosť prirodzených regiónov je podložená "mnohostrannými vedeckými poznatkami". Napríklad tým, že väzby, ktoré región utvárajú, či príslušnosť k nejakej komunite podnecujú účasť na správe vecí verejných.
"Ak k niečomu nič necítim, tak ma nezaujíma ani osud toho. Prečo by som mal ísť voliť, keď nemusím a nemám žiadne záujmy? Napríklad 'podieľať sa na moci'," vysvetľuje vládny splnomocnenec pre decentralizáciu Viktor Nižňanský.
To, že sa zriadilo osem samosprávnych krajov, považujú za nesprávne obzvlášť obyvatelia Spiša a zvolenského regiónu. Viceprimátor Zvolena Vladimír Šedo nie je výnimkou. "Ale čo iné sa dalo urobiť, keď vo vláde boli Migašovi komunisti (SDĽ) a Schusterovi občiansky porozumení komunisti (SOP). Medzi navrhovanými 16, respektíve 12 samosprávnymi krajmi a ľavičiarskym 3-krajovým bludom sa musel hľadať kompromis," pripomína.
Prieskum agentúra urobila na Nižňanského objednávku a len necelé tri mesiace odvtedy, čo koaličná rada zamietla poslanecké návrhy na zmenu územnosprávneho členenia.
Že sa v dohľadnom čase niečo zmení, je nepravdepodobné. Voľby krajskej samosprávy sú čoraz bližšie. Poslanec Karol Mitrík (SDKÚ), ktorý sa podieľal na návrhu na osamostatnenie Spiša, síce po rozhodnutí koaličnej rady povedal, že sa s ním nestotožňuje, no parlament sa návrhom dosiaľ nezaoberal a asi tak skoro ani nebude.
Sokolovský si myslí, že racionálnosť prirodzených regiónov politici ignorujú "na základe svojich skupinových (úzko straníckych) prospechárskych záujmov". Výsledky prieskumu podľa neho dávajú za pravdu väčšine odborníkov, "za ktorých sa politici síce 'skrývajú', ale v skutočnosti ich vôbec nerešpektujú".
Takmer polovica opýtaných sa viac ako so "svojím" krajom stotožňuje s nejakým prirodzeným či historickým regiónom. Nižňanského úrad poznamenáva, že aj napriek tomu zriadenie ôsmich žúp väčšina hodnotí pozitívne. Aj Šedo kvituje, že k decentralizácii došlo a krajská samospráva vznikla, no mrzí ho, že sa do žúp pospájali regióny, ktoré "z historického ani ekonomického hľadiska" netvoria celok.
Ako vznikala súčasná krajská samospráva
Krajská samospráva - "vyššie územné celky" alebo "samosprávne kraje" - bola zákonom zriadená v roku 2001, pôsobí od januára 2002.
Hoci vláda schválila, aby žúp bolo 12 - tak ako jej to navrhol vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský, parlament rozhodol, že ich bude 8, teda toľko, koľko krajov. Po druhý raz krajskú samosprávu občania budú voliť 26. novembra tohto roku. (joč)
Z prieskumuPodľa 54 percent obyvateľov by územnosprávne členenie založené na prirodzených regiónoch bolo zmysluplnejšie a 51 percent opýtaných si myslí, že v takom prípade by sa občania viac zaujímali o činnosť samosprávnych krajov.
S niektorým z prirodzených či historických regiónov sa viac ako s niektorým z (ôsmich) krajov stotožňuje 47 % respondentov. Regionálna identifikácia sa viac prejavuje u občanov maďarskej národnosti, obyvateľov Žilinského kraja, v regiónoch Orava, Liptov, Turiec a Spiš a u tých, ktorí zriadenie ôsmich samosprávnych krajov považujú za nesprávne.
To, že bolo zriadených osem samosprávnych krajov, považuje za nesprávne 34 % občanov - že to bolo skôr nesprávne, si myslí 24 % a že to bolo rozhodne nesprávne 10 % opýtaných. Takýto postoj zaujímajú obyvatelia Banskobystrického kraja a - na nižšej úrovni - obyvatelia regiónov Spiš a Zvolen.
Pozitívne zriadenie ôsmich samosprávnych krajov hodnotí 42 % opýtaných - za rozhodne správne ho označilo 7 %, za skôr správne
35 % respondentov. Tohto názoru sú najmä muži, ďalej ľudia s vyšším vzdelaním a tomu zodpovedajúcou kvalifikáciou, obyvatelia miest s 50- až 100-tisíc obyvateľmi a obyvatelia krajov Bratislavského a Žilinského.
Takmer štvrtina respondentov (24 %) zmenu nevie posúdiť.
(joč, tasr)
