klubovej súťaže, obrátil nepriaznivé skóre a viedol 53:52. V tomto okamihu dovtedy sama so sebou bojujúca juhoslovanská krídelníčka Lara Mandičová premenila trojku spôsobom, akoby išlo o tréningový zápas. Iba sa po očku pozrela a vypálila. Vzápätí ju v časovej tiesni napodobnila po celé stretnutie takmer bezchybná Bieliková. Ružomberská trénerka Natália Hejková považovala v stretnutí za kľúčové: „Mali sme viac osobností.“

Hviezdy i kolektív

Keď v prvých minútach Pécs hnaný vpred búrlivým obecenstvom hral ako v tranze a vyhrával 17:6, zobrala ružomberské opraty do rúk Gordana Bogojevičová. Prakticky ona vyrovnala. Za päť minút premenila päť dvojkových pokusov. Trénerka ružomberského družstva sa nerozpakovala postaviť veľmi skoro 19-ročnú Danielu Číkošovú (182 cm). Mladá rodáčka z Košíc tak znepríjemnila život v zdvojenej obrane oveľa vyššej Juhoslovanke, tentoraz v pécskom drese, Slobodanke Tuvičovej (196 cm), že z jej rúk už nehrozilo podstatné nebezpečenstvo.

Ružomberok i Pécs hrali o druhé miesto v skupine, ktoré zabezpečuje v play off prípadný tretí zápas na domácej palubovke. Ak SCP nepredvídateľne nekiksnú, majú túto výhodu vo vrecku, ba môžu zaútočiť aj na prvenstvo. Družstvo zo Slovenska zvládlo psychicky veľmi náročné a kvalitné stretnutie, hoci prirodzene aj s obojstrannými banálnymi chybami, ktoré dôležitosť prináša, na jednotku. Natália Hejková ma opäť pokope káder, ktorý je schopný útočiť na vysoké méty.

Ružomberok má hviezdy, ale je kolektívom. Keď sme išli po stretnutí blahoželať temperamentnej 27-ročnej Bogojevičovej, odmietla sa baviť o svojich skvelých chvíľach. „Mala som aj horšie, pokazila som niekoľko prihrávok. Podstatné je, že keď to nejde jednej, zabojujú druhé. Sme výborná partia, ktorá si verí a túži veľa dosiahnuť,“ hovorila záhrebská rodáčka s juhoslovanským pasom.

Sila obecenstva

Natália Hejková pred stretnutím spomínala, že Ružomberčanky by mali zachytiť úvod, lebo maďarské obecenstvo sa v opačnom prípade stáva šiestou, možno i siedmou hráčkou domácich. Trénerka mala i nemala pravdu. SCP začali veľmi zle, ale druhá časť jej výpovede platila stopercentne. Ružomberok aj tak nepustil do gatí.

Pécsska hala, v ktorej hrali Slovenky kvalifikačnú skupinu majstrovstiev Európy 1997, má kapacitu pre 5000 divákov. Vo štvrtok bola plná, diváci vytvárali prostredie pripomínajúce zápasy mužskej Euroligy trebárs niekde v Grécku. Dve minúty pred začiatkom vstala asi tisícovka verných s obrovskými bielo-čiernymi vlajkami domácich a začala spievať maďarskú hymnu. Všetci stíchli a povstali. Pokrik „hajrá Pécs“, vystriedalo „ria, ria Hungaria.“ Či ide o pekné vlastenectvo, alebo škodlivý nacionalizmus, nechajme na posúdenie iným. Isté je, že u nás má Ružomberok najmä v basketbalovom vedení viac nepriateľov ako priaznivcov, mnohí funkcionári žiarlivo oddeľujú úspechy Ružomberka a slovenského ženského basketbalu vôbec. Akoby SCP ani neboli naše.

Kapitánka Iveta Bieliková spomenula, že ona i väčšina jej kamarátok v tíme skúsené počínanie divákov nevníma. Najmä, keď Pécsania povzbudzovali síce búrlivo, ale férovo. V hľadisku bola aj asi stovka z Ružomberka. „Bola som plne sústredená na hru. Kulisu som nevnímala ani v hektickom závere. Na poslednú chvíľu som zbadala, že do konca limitu chýba päť sekúnd. Nezostávalo mi nič iné, len sa fintou zbaviť protihráčky a z diaľky vystreliť. Bolo to veľmi ťažké stretnutie, ale rovnaké sme zvládli aj v talianskom Come,“ opísala azda kľúčový moment stretnutia ružomberská stredná rozohrávačka, ktorá bola spolu s Bogojevičovou na palubovke celých 40 minút.

Trénerka Natália Hejková na otázku, či má Ružomberok už druhú priečku v suchu, odpovedala sebe vlastnou elegantnou iróniou. „Prečo by, ešte môžeme päť zápasov prehrať. Ja však verím, že sa niekde potkne vedúci Bourges.“

Autor: PETER FUKATSCHPécs - Bratislava