) získal dva tituly majstra sveta a pri strašnej havárii v Nürburgringu sa pozeral smrti do očí. Efjednotku opustil po sezóne 1979, založil vlastnú leteckú spoločnosť, aby sa o tri roky vrátil a za volantom Mc Larenu znova vyhrával. Tretí raz sa svetovým šampiónom stal v roku 1984. Viedol leteckú firmu a stále udržiaval kontakt s F1. Znaleckým okom vedel odhaliť každú chybu jazdca, poruchu stroja, ostrým jazykom pomenoval neférové ťahy v zákulisí - aj preto sa o jeho analýzy po pretekoch usilovali televízne spoločnosti. Vlani prijal novú výzvu, ako šéf tímu chce dostať na výslnie britský Jaguár. NIKI LAUDA.

Auto viac ako rodinný biznis

Andreas Nikolas Lauda sa narodil 22. februára 1949 v dobre situovanej famílii vo Viedni. Otec-priemyselník rátal, že by mohol byť nasledovníkom v rodinnom biznise, no syn sa rozhodol inak. Zavážil vraj zážitok z mladosti, keď starý otec sľúbil Nikimu za úspešné ukončenie strednej školy auto. Vnuk s ťažkosťami zvládol skúšky a pokorne si prišiel pre odmenu. „Auto? Čo ti šibe? Zabudni na to!“ odbavil ho dedo, ktorý bol bankárom. Niki sa s nedobrou skúsenosťou posťažoval otcovi, a ten mu odvetil: „Mne v tvojom veku sľúbil za rovnaké skúšky koňa, ale nikdy mi ho nekúpil.“ Mladík Lauda sa napriek nevôli najbližších rozhodol, že pôjde svojou cestou. Auto si zaobstaral sám.

Najprv cestovné, potom pretekárske. Známe priezvisko mu otvorilo možnosť úverov v bankách. Prvé preteky do vrchu za volantom coopera mu vyniesli druhé miesto i silné povzbudenie. Presedlal do formuly Vee, odtiaľ do formuly 3, v sezóne 1971 si kúpil miesto v tíme March-Ford v F 2 a ešte v tom roku absolvoval na vozidle rovnakej značky premiéru v efjednotke. Neskôr prehovoril Louisa Stanleyho a zaplatil si miesto v BRM. Tam si ho všimol Luca di Montezemolo z Ferrari a Lauda mal vyhrané. V roku 1975 vyjazdil pre tím z Maranella titul a aj v ďalšom útočil na prvenstvo. Až prišla Veľká cena Nemecka.

Čierny 1. august 1976

„Keď som na Nürburgringu nastupoval do kokpitu ferrari, jeden rakúsky novinár mi prišiel povedať, že v ten deň ráno vo Viedni celkom nečakane spadol do Dunaja most Reichsbrücke. Mal som z toho zvláštny pocit,“ spomínal na nedeľu 1. augusta 1976 Niki Lauda. VC Nemecka sa išla na 22,8 km dlhom klasickom okruhu, proti ktorému malo odborové združenie jazdcov výhrady. Po rokovaniach dalo organizátorom ešte jednu šancu, aby zlepšili bezpečnostné opatrenia.

„V druhom kole som vybral ľavú zákrutu na kilometri 10,6, vnútrajškom som sa dotkol betónového zvodidla. Auto vo vyše dvestokilometrovej rýchlosti stratilo kontakt s vozovkou,“ toľko si Niki pamätal pred ťažkou haváriou. Vzápätí vletel do plota, odrazil sa a za ním jazdiaci Ertl, Lunger aj Edwards sa už nemohli vyhnúť. Laudovo vozidlo sa vznietilo. Ertl bežal pre hasiaci prístroj, ďalší dvaja sa snažili vytiahnuť jazdca z auta. Povedľa sa zastavil na svojom monoposte Talian Merzario, vbehol do plameňov, rozopol Laudovi bezpečnostné pásy a spolu s Lungerom ho vytiahol z kokpitu. Viac ako zlomeniny uškodili Nikimu jedovaté splodiny z horiaceho paliva, ktoré mu poškodili pľúca, obhorela mu tvár. Laudu odviezli na univerzitnú kliniku v Mannheime, lekári bojovali o jeho život. „Vo štvrtok mi priniesli zrkadlo. Viečka som si musel otvoriť rukami, hlava bola spálená, krk a nos na nepoznanie,“ vravel o pocitoch v nemocnici. Plastiku odmietol, nechal si urobiť len operácie na očiach a ušiach. „S mojím výzorom po havárii som nikdy nemal problémy. Takto vyzerám a hotovo.“

Mesiac po havárii už v kokpite

Mesiac po Nürburgringu už Lauda štartoval v Monze a o majstrovskom titule sa v závere sezóny rozhodovalo na Veľkej cene Japonska medzi ním a Britom Jamesom Huntom. Vyše 20-bodový náskok rakúskeho pilota sa scvrkol na tri body. Preteky odštartovali v prudkom lejaku a zrazu Lauda v 2. kole zišiel z trate. Ovplyvnený udalosťami z Nürburgringu sa rozhodol neriskovať. Zakrátko dážď zoslabol, v cieli tretí Hunt si pripísal štyri body a o jediný bod prevýšil Laudu v konečnom hodnotení MS.

O rok priviezol Niki do Maranella druhý titul. Do tretice stál na najvyššom stupni v osemdesiatom štvrtom, keď svojho tímového kolegu Alaina Prosta z Francúzska zdolal o pol bodu - najmenším rozdielom v histórii F 1.

Jaguár chce mať na stupni víťaza

Po 25 víťazstvách v pretekoch F1 Rakúšan v roku 1985 ako jazdec definitívne opustil kolotoč majstrovstiev sveta. Energiu sústredil na leteckú spoločnosť Lauda Air, no aj tu ho prenasledovalo nešťastie: v roku 1991 boeing tejto spoločnosti spadol do džungle v Thajsku. „Zodpovednosť za 233 životov je najhoršia vec v mojom živote,“ uviedol Lauda a neuspokojilo ho ani zistenie, že haváriu spôsobila technická porucha, a nie chyba pilotov.

V januári predstavil Jaguár svoj nový model vozidla R3 na sezónu 2002. „Vlani štartovali naši jazdci Irvine a De la Rosa zväčša z 10. alebo 12. miesta.Teraz by sme už tesnejšie chceli naháňať tímy Ferrari, McLaren, Williams. A o rok by mal Jaguár stáť na stupni víťazov,“ optimisticky hľadí do budúcnosti Niki Lauda. Síl má stále na rozdávanie. Tento mesiac oslávi 53. narodeniny.

ONDREJ GAJDOŠ