Denník Bild po tom, ako 6. januára tohto roku triumfoval na 50. ročníku Interšportturné v Bischofshofene Sven Hannawald

FOTO – REUTERS

Zverenci trénera nemeckých skokanov Reinharda Hessa pred týždňom naplno zarezávali na mostíkoch v Lillehammeri, kam si odskočili na sústredenie pred odletom do Salt Lake City. Chýbal len jediný – 27-ročný Sven Hannawald. Nový miláčik krajiny, o ktorého je po jeho historickom triumfe v 50. ročníku Interšportturné aspoň taký mediálny záujem ako o Michaela Schumachera. Tentoraz „Hanni“ netrénoval, lebo pozvanie Thomasa Gottschalka do populárnej šou Stavte sa, že…?! kde sa to len tak hemží prominentmi, sa neodmieta. Ozdobami obľúbeného programu boli topmodelka Claudia Schifferová, tenista Boris Becker, rocková hviezda Mick Jagger či americká speváčka Anastacia. Ale Sven tu žal body za úprimnosť: „Naozaj nie som nijaký veľký hrdina. Jednoducho robím to, čo mi prináša radosť a pocit, že v niečom vynikám. Skoky z veľkých mostíkov evokujú v mnohých ľuďoch strach. Ja mám zrejme šťastie, že som sa s podobnými pocitmi dokázal vyrovnať. Ale napríklad do bazéna by som neskočil ani z trojmetrovej výšky.“ Piskot v Zakopanom

Teraz nadišiel čas, aby som sa najmä psychicky posilnil a v ďalších týždňoch zužitkoval všetko to najlepšie, čím som doteraz v sezóne prešiel. Chcem stáť pevne na nohách s vierou, že mi forma vydrží aj na olympiáde.

Hannawald v očakávaní vrcholu sezóny

v Salt Lake City

V skokanskom športe, v ktorom si súperi odjakživa skôr žičia, sa iba zriedkavo stane, aby v okamihu, keď sa favorit odrazí od mostíka, zaznel z tribún piskot. Lenže sedemdesiattisícový dav so záplavou bielo-červených vlajok chcel v pretekoch Svetového pohára v Zakopanom vidieť na najvyššom stupni svojho hrdinu – Adama Malysza. Ten sa však po strhujúcom úvode sezóny (šesť pretekov z deviatich vyhral, dvakrát bol druhý a raz štvrtý) v ďalšom poltucte štartov nedokázal vyšvihnúť ani raz na najvyšší stupeň. A tak tri týždne pred prvým súbojom skokanov o olympijské zlato v Salt Lake City (v nedeľu 10. februára na mostíku K-90) nabral súboj sezóny medzi Hannawaldom a Malyszom nebývalé grády. Vraj tomu podľahli aj rozhodcovia, ktorí napriek tomu, že druhý skok natiahol Sven o dva metre ďalej ako Adam, maximálnymi známkami za štýl postavili na piedestál „najvýznamnejšieho Poliaka prelomu tisícročí“.

Nemec znášal rozhodnutie rozhodcov, uprednostniť o šesť desatín boda domáceho skokana, dosť ťažko.

„Bolo to ako v pekle. Cítil som sa nepríjemne, verdikt bol rozpačitý. Ale akceptujem ho, hoci sa cítim byť podvedený.“

Sven krútil aj hlavou nad nepochopiteľným správaním sa divákov.

„Pre mňa bolo obrovským sklamaním, že ma tu ľudia vypískali. Ak ľudia vnímajú naše súperenie neférovým spôsobom, ubližuje to najmä športu.“

Posledné preteky pred zimnou olympiádou na európskom kontinente priniesli vďaka nekultivovanému publiku v Zakopanom rozpaky aj do zákulisia.

„Naozaj to nebolo voči Svenovi fér,“ povedal jeho tréner Reinhard Hess. „Neostáva nám nič iné, len čo najrýchlejšie zabudnúť.“

Nešportové správanie sa fanúšikov pod mostíkmi v Zakopanom trochu zmierňuje postoj Adama Malysza, ktorý ešte pred pretekmi požiadal svojich priaznivcov, aby sa k takému niečomu neznižovali. Neposlúchli.

Vyhladovaný skokan

Kto je mojím najväčším súperom? Najskôr ja sám. Možno preto, že sa občas dokážem vyhecovať takpovediac do bezseba, aby som sa vzápätí dostal do stavu úplnej uvoľnenosti. Človeku však najlepšie poslúžia prehry. Tie ma nielen poučia, ale aj posilnia a až po ich prekonaní dokážem správne vychutnávať úspechy. Sven Hannawald

V čase, keď pred olympijskou zimou písali nemecké médiá o ambíciách Hessovho skokanského Wunderteamu, prestížny týždenník Sport Bild vytlačil dovtedajšej skokanskej jednotke – Martinovi Schmittovi – na obrázku namiesto očí zlaté medaily s olympijskými kruhmi. Napriek očividnému favorizovaniu 23-ročného Schmitta však autor článku nezabudol dodať, že jeho ambície sa naplnia iba vtedy, ak dokáže z lyží a nôh „zhodiť olovo“. Predtucha, že so Schmittom nie je všetko v poriadku, sa naplnila.

„Schmitt sa mi nezdal byť vo svojej koži. Bol letargický, vôbec to nebol ten Martin, na akého som zvyknutý,“ robil si starosti tréner Hess pred Svetovým pohárom vo fínskom Kuopiu.

Priznal to aj Schmitt. „Stále bojujem sám so sebou, najmä s technikou skokov. Nedarí sa mi zladiť presné načasovanie ich jednotlivých fáz.“

Scenár sa naozaj naplnil. Hoci v úvode v Kuopiu Martin ešte svojím druhým miestom na K-120 držal krok s víťazným Malyszom, v pretekoch Interšportturné v Oberstdorfe skončil až na 19. mieste. Neveštilo to nič dobrého. A práve tam vzlietol do skokanských výšin muž, nad ktorým už kde-kto lámal palicu.

Sven Hannawald.

Sven na predchádzajúcej olympiáde v Nagane získal striebro v súťaži družstiev. Dispozíciu dokonale využívať letovú aerodynamiku a bezchybnú koordináciu pohybov tela vo vzduchu premenil v roku 2000 v nórskom Vikersunde na zlato a titul šampióna v letoch na lyžiach. Nasledujúca predolympijská zima sa však pre neho skončila prepadákom. Od marca 2000 nedokázal zvíťaziť v žiadnych pretekoch. Podobne ako pred ZOH v Nagane pred štyrmi rokmi, keď experimentoval nielen so svojou skokanskou technikou, ale aj s telesnými rozmermi. Po zime 1996/97, ktorá mu nežičila, sa rozhodol schudnúť, pretože podľa výpočtov by mal ľahší skokan ďalej doletieť. Pri výške 184 cm schudol teda na 60 kíl. To sa odrazilo aj na psychike. Mrzutý skokan, ktorý dobrovoľne hladoval, sa uzatvoril do seba a s nikým sa nestýkal. Tréneri dokonca uvažovali, že ho vyradia z reprezentačného kádra.

Našťastie prišlo Nagano a olympijské striebro v súťaži družstiev. Svena to však netešilo.

„Stále sa nedokážem dostať do svojho niekdajšieho sveta. Azda priveľa rozmýšľam, som precitlivený, neviem sa uvoľniť.“

Keď v tom čase začal víťaziť suverénny Schmitt, Hannawald celkom zneistel, psychicky sa ďalej umáral a opäť začal s odtučňovacou kúrou. Keď ho na jar 1999 fotografovali pri surfingu a fotografie sa objavili v tlači, každý sa pri pohľade na jeho postavu musel zhroziť. „Hanni“ bol kosť a koža. Zlé jazyky tvrdili, že už toho veľa nenaskáče.

Lietajúci idol

Cítil som sa katastrofálne. Ak by to malo pokračovať hoci iba jeden ďalší deň, alebo by odo mňa ktosi chcel jediný skok, hádam by som aj oplešivel. Pred posledným skokom som mal v hrdle úzkosť, ako keby sa na mňa mala zrútiť strecha domu.

Sven Hannawald

„Chcem od teba dieťa!“

Hanni, dráždiš ma!“

Podobným vyhláseniam na transparentoch ctiteliek na Interšportturné nebolo konca. Najmä nemecké a rakúske ženy čoraz viac podliehajú trendu obdivovať „lietajúcich mužov“. Nie náhodou. Odborníci tvrdia, že skokani na lyžiach majú všetky predpoklady na to, aby dokonale pobláznili hlavy zasnených romantických tínejdžeriek. Skokani totiž stelesňujú ochotu riskovať, chladnokrvnosť a odvahu, teda vlastnosti, na ktoré dievčatá a ženy letia.

Naháňačka na „Hanniho“ nemala konca. Podpísali sa pod ňu aj médiá. Prenosy nemeckej RTL sa stali žiadaným sústom, sledovanosť skokov na lyžiach z Bischofshofenu dokonca predstihla rekord RTL – finále Ligy majstrov 2001 Bayern – Valencia, ktoré sledovalo 13,38 milióna divákov. Pri skokoch na lyžiach dosiahol počet divákov až číslo 14,89 milióna. To bolo 57,9 percenta celkového podielu z TV-koláča v na území Nemecka.

Vráťme sa však pod mostíky a pripomeňme slová, ktoré povedal Hannawald po prvom zo štyroch víťazstiev na 50. ročníku Interšportturné. Bolo to po tom, ako ho najmä nemeckí novinári napriek všeobecnému favorizovaniu Poliaka Malysza po výbuchu Schmitta pasovali za celkového víťaza turné.

„O niečom podobnom vôbec nepremýšľam. Radšej sa budem koncentrovať na ďalšie preteky v Garmischi. Viete čo? Najlepšie by bolo, keby som sa 7. januára prebudil, kúpil si noviny a v nich by som sa dočítal, kto sa stal celkovým víťazom.“

Muž, ktorý sa prehŕňa týždenne vo viac ako 600 listoch od ctiteliek, ktorý za triumf na Interšportturné zinkasoval 330-tisíc euro, automobil značky Audi a 100-tisíc euro od sponzorov, sa stal v polstoročných dejinách jednej z najuznávanejších športových udalostí prvým, kto si k celkovému víťazstvu pripísal aj prvenstvá na všetkých štyroch mostíkoch podujatia – od Oberstdorfu cez Garmisch-Partenkirchen a Innsbruck až po „trojkráľové“ finále v Bischofshofene. Nie div, že medzi pozdravnými telegramami a listami bol aj fax s podpisom nemeckého spolkového kancelára Gerharda Schrödera.

„Srdečne blahoželám, bolo to ozajstné Hannawaldturné!“

Recepty na každý deň

O čom snívam? Že si raz postavím krásny dom, že budem mať príjemnú ženu plnú optimizmu. Napokon i ja mám rád v živote humor. V ktorom meste by sme si ten dom postavili, nechám na rozhodnutí manželky. Jedno však viem isto už teraz – nebude v ňom chýbať parádny bazén. Sven Hannawald

Sven Hannawald bol kedysi vytiahnutým chlapcom z niekdajšej východnej časti Nemecka. Bol poslušným žiakom detskej športovej školy v známom stredisku Kligenthal, z ktorého pochádza nejedna „dederónska“ hviezda. A hoci sa mu v 16 rokoch, po tom, čo padol berlínsky múr, zrazu otvoril svet, nenechal sa uniesť nerozvážnosťou svojho veľkého vzoru – Fína Mattiho Nykänena, ktorý po grandióznych úspechoch vrátane olympijského zlata neodolal pokušeniu pohárika. Našťastie, Sven sa po presťahovaní rodičov do západnej časti krajiny dostal do lyžiarskeho internátu vo Furtwangene.

„Keby ma v Schwarzwalde nepritúlili, nikdy by sa na mostíkoch neobjavil skokan Hannawald,“ vraví s úsmevom Sven, ktorého ľudsky i športovo formovalo a formuje jeho priateľstvo s bývalým úspešným nemeckým skokanom Dieterom Thomom. Trávia spoločne veľa času, majú rovnaké záujmy: spoločne varia, najčastejšie pizzu a špagety, dokonca pečú rôzne dobroty.

„Pečenie sladkostí patrí k môjmu obľúbenému relaxu,“ priznal sa Sven. „Je to užitočný oddych plný vôní a dáva aj rozlet pre fantáziu,“ pochválil sa muž, ktorý je ochotný kedykoľvek poskytnúť niektorý z tisícky svojich receptov. O tom, ako chutia, by najlepšie vedeli rozprávať Hannawaldovi najbližší priaznivci – matka Regine, otec Andreas a jeho 21-ročná sestra Jeanette, ktorým odkrojil kus z víťaznej torty Interšportturné rovno v Bischofshofene.

Dočkajú sa podobného okamihu aj v Salt Lake City? Nečakajú naň iba oni, ale aj milióny priaznivcov a noví sponzori, ktorí sľubne pribúdajú. Aký je to rozdiel – kým po neúspešnej vlaňajšej sezóne nastupoval Sven bez jediného sponzora, dnes má už na prilbe mobilnú sieť Quam. Podľa slov Hannawaldovho manažéra Wernera Heinza by mal tohtoročný zárobok skokana vyskočiť až nad hranicu 1 milióna euro. Pre neho samého by však bola zrejme ešte väčším športovým majetkom aspoň jedna zlatá zo Salt Lake City.

MARTIN PRÍBELSKÝ