V prvom rade je to dlhánsky rad na lístky. Nedajú sa kúpiť dopredu, ani nijako inak. Len tak, že si človek vystojí šoru. Majú to veľmi dobre zorganizované. Až skoro po vojensky. Zástup je manipulovaný ako cvičenci na spartakiáde. Najprv som dostal lístok do radu, bez ktorého by som si nekúpil vstupenku do areálu. Tenisových fanúšikov usmerňovali tzv. stewardi, väčšinou starší prešedivelí páni plní humoru, a snažili sa spríjemňovať čakanie. Jeden z nich varoval, že ten, kto sa nebude usmievať, pôjde späť na koniec radu.
Medzitým živý rad obiehali rôzni ponúkači všetkého možného. Tak som si kúpil denník preto, že s ním dávali aj rádio so slúchadlami v tvare malej tenisovej loptičky. Kúpil som si aj ďalšie noviny, lebo s nimi prišla fľaša limonády. Tá by sama osebe stála trikrát viac. Dostal som samolepku s nápisom "Vystál rad do Wimbledonu!" v duchu podobných nálepiek na auto, kde človek číta "Vystúpil na Mt. Everest", alebo "Pokoril severný pól". Humor tejto predwimbledonovej etape nechýbal.
Potom človek vstúpi do areálu a je to naozaj "spectacular". V živote som nevidel trávnik ako na kurtoch Wimbledonu. Vysoký asi len 1 - 2 milimetre, ale povrch je neuveriteľne hladký a rovný ako zrkadlo. Musel som sa ho dotknúť, aby som vôbec uveril, že je to naozaj tráva a nie nejaký podfuk. Na lavičkách sedeli postaršie dámy, popíjali šampanské alebo Wimbledon drink, ktorý sa volá Pimm (patrí k letnej tradícii anglických párty, ale neodmysliteľne aj k Wimbledonu).
Komplex je obrovský a trvá dosť dlho, kým to človek obíde a ešte dlhšie, keď behá od kurtu ku kurtu, aby videl čo najviac. Divákov neoddeľuje od hráčov žiadna bariéra, žiadni ochrankári, nič. Stál som pri dvorci dva metre od špičkových svetových hráčov a obdivoval ich umenie.
Len v jednom organizácia nefungovala - kurty neboli zvonku označené, kto na nich práve hral. A jedlo tiež za veľa nestálo, zrejme výsledok monopolu jednej firmy. Do toho všetkého treba zarátať silné slnko, areál bol plný načerveno opečených fanúšikov hovoriacich prevažne po anglicky, ale dosť často aj po nemecky. Aj Henman Hill, kopec s veľkým plátnom, kde pozerajú zápas na centrálnom dvorci tí, čo sa do hľadiska nedostanú, bol celkom zaplnený. Domáci hrdina Tim Henman v prvom kole po päťsetovej dráme vyhral, a tak všetci odchádzali domov spokojní.
Autor: MILOSLAV ŠIMONIČ pre SME
