BRATISLAVA - Slovensko je podľa prezidenta Ivana Gašparoviča úspešne rozbehnuté, ale zároveň má veľké problémy. Krajina reformy potrebuje, ale zároveň nimi ľudia v chudobných regiónoch trpia. Prichádzajú k nám zahraničné investície, ale nie zas toľko, ako inde.
Prezident včera predniesol v parlamente svoju Správu o stave republiky, ktorá bola podľa politikov trochu čudná - ani nekritická, ani kritická.
Časť opozície bola so správou spokojná, časť koalície takisto, no zhruba v polovici čítania 22-stranovej správy sa už väčšina politikov nudila. Niektorí ju označili za najnudnejšiu v histórii prezidentských správ, Vladimír Mečiar však počas nej odišiel zo sály. Nepáčilo sa mu, ako Gašparovič hovoril o HZDS.
Gašparovič vystúpil ako prezident v parlamente prvýkrát, predtým však bol dlhé roky jeho predsedom. Hovoril o regiónoch chudoby, ktoré "nie sú schopné vlastnými silami sa z tejto situácie vymaniť", kým Bratislava je bohatá. Kritizoval dôsledky reforiem a za najväčší problém považuje nezamestnanosť. Páči sa mu práca našich vojakov v zahraničí, aj úspechy diplomacie.
Kritizoval jednotlivé rezorty, ale nikoho nemenoval. Chudobní ľudia sú podľa neho po reformách ešte chudobnejší, zdravotná reforma smeruje len k ekonomickej "vybilancovanosti" a málo sa hovorí o kvalite zdravotníctva. "Za zdravotnú starostlivosť obyvateľstva zodpovedá v konečnom dôsledku štát," povedal. V spoločnosti prezidentovi chýba verejná diskusia, čo neveští nič dobré a prejavilo sa to najmä pri kauzách SND a kalamite v Tatrách. Na konci prejavu povedal, že chcel byť kritický tam, kde je kritika namieste, lebo chvála nepomôže pri riešení problémov.
Prezident Ivan Gašparovič mal počas prejavu za svojím chrbtom prázdne kreslo, na ktorom mal sedieť premiér Mikuláš Dzurinda. Ten však bol v Dánsku a prezidentovi sa vopred ospravedlnil. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Minister sociálnych vecí Ľudovít Kaník považuje správu za všeobecnú bez náznakov riešenia. Predseda opozičného Smeru Robert Fico naopak tvrdí, že prezidentova správa bola úderom namysleným reformátorom.
Podľa politológa Miroslava Kusého prezident nepovedal nič, čo by stálo za zmienku. "Kritické poznámky boli veľmi mierne, všeobecné, nikomu adresované," hovorí. Na rozdiel od svojho predchodcu Gašparovič nezvolil "bolestínsky kritický tón", ale podľa Kusého by sa patrilo, "aby prezident zaujal aspoň isté nezávislé stanovisko". Prezident sa podľa neho "stavia do pozície radového občana, ktorý na stav Slovenska pozerá cez svoje každodenné problémy".
Gašparovičov predchodca správami dvíhal adrenalín
Rudolf Schuster, predchodca Ivana Gašparoviča vo funkcii prezidenta, zvykol svojimi pravidelnými správami o stave republiky pobúriť najmä koalíciu. Väčšinu prejavov smeroval k sociálnej situácii, reformám, zvykol kritizovať premiéra Mikuláša Dzurindu, pochválil máločo, často hovoril o sebe. Pri svojej poslednej správe v decembri 2003 sa pýtal, koľko garnitúr politikov sa ešte bude musieť na Slovensku vystriedať, kým prídu takí, ktorí nepodľahnú pokušeniu zneužívať moc. Opozícia bývala z jeho správ nadšená.
Čím dlhšie čítal správu, tým menej ho počúvali
Keď prezident Ivan Gašparovič v druhej časti svojho 70-minútového prejavu o stave republiky hovoril, že denne dostáva desiatky zúfalých listov od občanov, niektorí poslanci už vyzerali byť zúfalí z prezidenta. Kým na začiatku správy bolo v rokovacej sále ticho, v polovici sa už poslanci bavili, čítali si, pozerali internetové stránky cez notebooky, niektorí si vytiahli časopisy, napríklad Záhradkár.
Gašparovič začal čítať 22-stranovú správu zo začiatku pomaly, ticho, monotónne, bez chýb. Jeho bývalý priateľ a neskorší rival Vladimír Mečiar odišiel hneď, keď sa prezident objavil.
Z balkóna pre návštevy a novinárov sledovalo prejav množstvo diplomatov, ktorí si po čase začali šepkať.
Keď sa prezident dostal na siedmu stranu správy a čítal o príjmoch ľudí, výrazne zrýchlil tempo aj hlas, ale pozornosť poslancov a ministrov si už nezískal. Niektorí si začali podopierať hlavy. Čím viac sa prezident blížil ku koncu, tým bolo v rokovacej sále rušnejšie, niektorí politici si vytiahli telefóny a esemeskovali.
Prezident si po správe vyše hodiny priateľsky posedel u predsedu parlamentu. Z budovy odišiel po červenom koberci.
Čo hovoril prezident v správe
Slovensko je etablované v demokratickom medzinárodnom spoločenstve. Pozitívne smerovanie je očividné a povzbudzujúce. Označujú nás za investičný raj, v skutočnosti firmy a banky z cudziny u nás investujú menej ako v Česku, Maďarsku alebo Poľsku. Zahraničných investorov k nám láka predovšetkým lacná pracovná sila, lebo na nej získajú oveľa viac ako na nízkych daniach. Najzávažnejším sociálnym problémom je stav a vývoj nezamestnanosti. Jej pokles v priebehu minulého a tohto roka neznamenal reálne umiestnenie nezamestnaných na pracovné miesta. Vyššia životná úroveň v Bratislave ostro kontrastuje s ostatnými časťami. Niektoré regióny na Slovensku sa stali dlhodobo regiónmi chudoby a biedy. Sociálna únosnosť reforiem sa pohybuje na kritickej hranici. Nie som proti reformám, bola by chyba váhať nad ich uskutočnením. Iba nabádam na triezvy úsudok, kritický rozum a na oslabenie eufórie niektorých politikov z hodnotenia vývoja spoločnosti. Na nový dôchodkový systém je odložených 65 miliárd korún z privatizácie SPP, ale pre budúcich 20 rokov zostáva finančné vákuum v objeme niekoľko 100 miliárd. Snahy o zavedenie eura narazia na problém. Občan od reformy zdravotníctva očakáva viac ľudskej dôstojnosti, rovnosti, solidarity, ale aj profesionálnej kvality, etiky a starostlivosti. Skutočnosť býva často úplne iná. Mýtus o kvalitnom vzdelávaní, na ktoré sme boli takí hrdí, je už minulosťou. Niektoré médiá sa využívajú v politickom boji bez ohľadu na zásadu objektívnosti politického spravodajstva. V honbe za sledovanosťou sa zanedbáva pôvodná tvorba a prednosť dostáva gýč a brak. Namiesto podpory duchovného rozvoja sa do vedomia dnešného človeka dostáva z niektorých relácií egoizmus, násilie, kultúrna plytkosť a nevkus. Je nepomer prostriedkov určených na rozvoj kultúry národnostných menšín u nás a sumou, ktorá je určená pre Slovákov v zahraničí. Politici o Gašparovičovej správe
KATARÍNA TÓTHOVÁ (HZDS) - Správa bola podľa nej vlnovkovitá. "Chvíľočku poškrabkal, potom pohladil a zasa poškrabkal a zasa pohladil. Práve vzhľadom na vlnovkovitosť mnohí poslanci správe veľkú pozornosť nevenovali."
ROBERT FICO (Smer) - Správu považuje za úder namysleným reformátorom Kaníkovi, Miklošovi, Zajacovi. Páčil sa mu "jasný prehľad" problémov, ktoré spôsobila vláda. Myslí si, že každý v prejave počul, že podľa Gašparoviča pravica nie je schopná riešiť krízu.
PAVOL RUSKO (ANO) - Súhlasí s prezidentom, že reformy potrebujú čas aj priestor na opravy. "Prejav bol vyvážený, nebol osobný, ale chýbala mu výraznejšia vízia, čo prioritné treba urobiť, aby sa situácia zlepšila." K správe Gašparoviča má omnoho menej výhrad ako k správam bývalého prezidenta.
VLADIMÍR PALKO (KDH) - Skôr ústretová, veľmi zľahka kritická správa, ktorá neprekvapila. Prezident hovoril aj o náraste kriminality, ale Palko by mu vedel "veľmi rýchlo vyjasniť, že nejde o nárast kriminality, ale rast evidencie kriminality, lebo sme urobili opatrenia, aby sa policajti nesnažili zatajovať a neevidovať trestnú činnosť".
VLADIMÍR MEČIAR (HZDS) - Prejav ho ničím nezaujal. "Takže taký dobrý prejav ani nepoškodil, ani nepomohol. Ako robil, tak aj hovoril - teda nič."
IVAN MIKLOŠ (SDKÚ) - Teší ho uznanie dobrého smerovania Slovenska, ale v správe chýbala vízia.
RUDOLF ZAJAC (ANO) - Normálny prejav prezidenta, ktorý vždy pôjde na sociálnu vlnu, lebo to sa dobre počúva. "Prezident mal iný názor a to nie je kritika."
ZSOLT KOMLÓSY (SMK) - "Jediné, čo viem povedať ako pozitívum o tomto prejave, je, že bol dosť dobre dlhý. Ináč pravdepodobne stav v republike musí byť veľmi priaznivý a veľmi dobrý, lebo podľa môjho hodnotenia ešte taký nudný prejav prezidenta v parlamente nezaznel."
Autor: rf
