Slovensko stojí na strane Veľkej Británie. Ak bude chcieť Tony Blair presadiť menej peňazí pre poľnohospodárov a viac na vedu a výskum, premiér MIKULÁŠ DZURINDA ho podporí. Hlásime sa k reformám v únii rovnako ako doma, povedal Dzurinda v rozhovore pre denník SME.

Väčšina krajín Európskej únie viní z krachu na summite v Bruseli britského premiéra Tonyho Blaira. Vy?

V žiadnom prípade. Diskusia bola vo svojom jadre poctivá. Nešlo o chýbajúcu miliardu eur, ako sa nám to snažili podsúvať. Otázka nestojí tak, ako sa na ten rozpočet poskladať, ale ako s tými poskladanými zdrojmi nakladať. Utvára sa skupina reformistov, ktorá chce zmeny.

Je to teda súboj dvoch vízií - viac peňazí na vedu a výskum alebo štedré dotácie pre poľnohospodárov?

Presne tak. Treba si vážiť takých politikov ako Blair, ktorí do toho konfliktu idú, pretože to nie je len v záujme Britov.

Kde stojí Slovensko?

Ja sa hlásim k reformám. Ak má byť cenou za nedohodu to, že sa dohodneme neskôr, ale prostriedky budú rozdeľované efektívnejšie, tak som, jednoducho, za. Mne sa nepáči, ako sa dnes dotuje obilie a potom ho z veľkej časti pálime, ako keby sme potratili rozum. Nariekame, že lisabonská stratégia zostala iba na papieri, ale my sme na Slovensku schválili Minervu (vládny program na mobilizáciu inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít - pozn. red.), a vieme, že bez peňazí sa nedá podporovať školstvo, veda, výskum a inovácia.

Nové členské krajiny boli pripravené obetovať časť peňazí, aby predišli krachu, hoci z veľmi zištných dôvodov, pretože každý ďalší návrh môže byť pre nás nevýhodný. Prečo vystúpili tak nezvyčajne jednotne?

Únia rokovala spoločne až do 15. hodiny druhého dňa summitu, potom sa začalo rokovať bilaterálne. Tam sme stratili kontinuitu, pretože sme nevedeli, o čom sa vyjednáva. Podsúvalo sa nám, že sme blízko k dohode, ale potrebujeme miliardu pre Britov na rabat. Chceli sme, aby sa naozaj pomenoval problém, a preto sme ponúkli, že obetujeme časť svojich peňazí. Ukázalo sa, že ide o skríženie dvoch koncepcií, a časť premiérov si želá, aby sa zmenila štruktúra výdavkov. Únia potrebuje reformy.

Kedy sa podľa vás dosiahne dohoda?

Veľmi záleží na tom, aká bude atmosféra a aká bude hĺbka zamýšľaných zmien. Fakt je, že máme rok a pol času, ale tlak bude s postupom času narastať a krajiny budú nervóznejšie. Dôležité je, aby sme po 1. januári 2007 neboli odkázaní na rozpočtové provizórium.

Európska únia momentálne nemá rozpočet ani euroústavu. Dala si rok na premýšľanie a predĺžila ratifikáciu euroústavy. Čo sa zmení o rok na tom, že dve krajiny odmietli euroústavu v referende?

Je na týchto krajinách, aby dali na to odpoveď. Fakt je, že doteraz nikto nepovedal, že my európsku ústavnú zmluvu nikdy ratifikovať nebudeme. Ak to povie prvý člen únie, tak tento projekt sa skončil.

Po summite pribúdajú hlasy, aby sa spomalilo prijímanie ďalších krajín. Bude rozšírenie prvou obeťou krízy v únii?

Ak pod pojmom obeť myslíte isté komplikácie, tak áno, ale ak by ste mysleli zastavenie tohto procesu, tak potom nie. Problémom môžu byť veľké krajiny ako Ukrajina alebo Turecko. Ale Rumunsko, Bulharsko je vec rozhodnutá, tam je len istá odkladacia klauzula, a na výhrady únie musia Rumuni reagovať do konca júna. Ale prijaté budú, sú už zaradené v kapitole poľnohospodárstvo, sedeli teraz s nami prvýkrát na summite a rokovali o rozpočte. A problém Chorvátska je iný, Záhreb je na vstup pripravený, problém je Gotovina.