Bývalého šéfa palestínskej samosprávy Jásira Arafata nikdy oficiálne do mesta, ktoré označujú za svoju metropolu Izraelčania aj Palestínčania, nepozvali. Keď zomrel, Izrael povedal rezolútne nie požiadavkám, aby ho tam mohli doviezť aspoň po smrti a pochovať.

Abbás najprv do Jeruzalema nechcel prísť. Dalo by sa to totiž vykladať aj tak, že uznáva izraelský nárok na mesto.

Palestínska strana navrhovala podľa denníka Jediot Achronot stretnutie na menej exponovanom mieste: na premiérovom ranči v Negevskej púšti. To však bol problém. Šaron tam pozýva len svojich priateľov.

Ďalšia nepríjemnosť spočívala v tom, že palestínske rakety Kassám už niekoľkokrát dopadli aj do blízkosti Šaronovej usadlosti. Predstava, že by sa to stalo počas summitu, Palestínčanov vydesila. Z tohto dôvodu odpadlo aj ďalšie alternatívne miesto stretnutia, hraničný priechod Erez medzi Gazou a Izraelom.

Abbás teda musel pristúpiť na Jeruzalem, aj keď do poslednej chvíle tvrdil, že sa to ešte môže zmeniť a na mieste stretnutia nezáleží. Určite však pre neho bude menej príjemné, ako prvé stretnutie so Šaronom vo funkcii šéfa samosprávy v Egypte.

Jeruzalem je podobne ako problém palestínskych utečencov či definitívne vytýčenie hraníc, kľúčovým bodom izraelsko-palestínskych vzťahov. Mesto si politicky nárokujú Izraelčania aj Palestínčania, nábožensky židia, moslimovia aj kresťania.

Súčasný izraelský premiér Šaron tvrdí, že on nebude tým premiérom, ktorý bude vyjednávať o štatúte Jeruzalema. Každý izraelský politik, ktorý má zmysel pre realitu a svoju kariéru, by reagoval podobne. V súčasnej fáze je totiž Jeruzalem pre Izraelčanov nedotknuteľný.

Všetky mierové plány pre Blízky východ problém Jeruzalema odkladali na neskorší čas. Iné to nie je ani v prípade cestovnej mapy, ktorá by mala platiť teraz, ale má výrazné meškanie a v to, že niečo vyrieši, už verí málokto.